Pozor, cintoríny sa neposypujú !

Autor: Angelika Horňáková | 15.1.2016 o 16:58 | Karma článku: 9,97 | Prečítané:  1334x

Niekto by si pomyslel, že si vymýšľam, že jednoducho nie je možné, aby sa  mi diali také bláznivé veci. No dejú sa a skoro denne.

Dnes sme sa dôkladne postarali o moju klientku a hoci sa vonku vystriedalo mnoho podôb počasia, od snehu, po slnečné, až daždivé, musela som zájsť do lekárne a pekárne. Moja klientka býva v Leondingu, na kopci a ak chcem na námestie, kde sú potrebné obchody a inštitúcie, chodievam cez cintorín. Denne. Tak si vykračujem cez ten cintorín, keď som zbadala ženu, ktorá kľačala medzi hrobmi. Pozrela na mňa a zúfalým hlasom zvolala :

- Prepáčte ! Mohla by ste mi pomôcť vstať ? Šmykla som sa a akosi mi to nejde.

Ako správna opatrovateľka, s dobrými a profesionálnymi ,,grifmi", som hneď k nej podišla, zhodnotila situáciu, váhu, výšku a moje zostatkové sily. Jednou nohou som sa zaprela o vedľajší hrob a pomáhala babke vstať. Dosť sa šmýkalo a už  keď bola na nohách, v tom mi tá moja uletela, šmykla sa na kameni a hoci ma pani chcela ratovať , zvrtlo ma horeznačky rovno na ten hrob !

Myslela som, že umriem. Napriek vetrovke a nohaviciam som cítila , pichnutie a bodavé bolesti. Pozriem sa nahor a nado mnou sa týčil zlatý nápis GERHARD...Ležala som tam, nedokázala sa pohnúť, kvôli hrubému oblečeniu a bolesti. Pre zmenu mi teraz pomáhala tá zachránená ,stará pani. No potmehúdsky sa chichotala.

- Prepáčte..ale je to veľmi komické... - smiala sa.

Radšej som jej nič nevravela. Hlavne, že sa mi konečne podarilo vstať. Na krku ihličie a hlina, dve skalné ruže , zapichnuté na zadnici, na hrobe polámané dva kvietky, inak škoda takmer zanedbateľná. Prežila i malá tuja, či niečo podobné, posiate červenými bobuľami, ktoré som mala v kapucni, ako v nejakom vtáčom krmítku...

- Och... - nahlas hreším - Musím to nejak napraviť ! Priľahla som hrob nejakému pánovi...

Stará pani mi pomohla s úpravou hrobu, neprestajne sa smejúc. Naraz povedala :

- Nerobte si starosti . Ja som toho Gerharda Stohla poznala... on mal vždy rád ženy. Bol to taký sukničkár... určite sa potešil ! -

No uznajte ! A vraj Rakúšania nemajú zmysel pre humor ! Veď to, čo tá pani povedala, to nevymyslíš. Zasmiala som sa i napriek boľavým krížom . Takže, dnes som si už poležala v hrobe. Nie je to bohvieaký, povznášajúci pocit . Možno sa však potešil pán Gerhard....

Vidíte ? Chcete pomôcť a nakoniec sa všetko zvrtne inak. Na vine budú, ako vždy cestári.  Cintorínske cestičky sa totiž neposypujú... No teší ma fakt, že som sa nedolámala, svet sa nezrútil a rozosmiala som jednu pani... To je dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?