Naj destinácia

Autor: Angelika Horňáková | 19.6.2015 o 12:28 | (upravené 19.6.2015 o 12:42) Karma článku: 7,37 | Prečítané:  1138x

Mám rada svoj život. No na to som prišla len nedávno, po tom, čo som poznala samu seba...Ešte to chce dotiahnuť, ale som zatiaľ spokojná.

Klientkin syn s manželkou sú náruživými cestovateľmi... Tento fakt je mi už známy dávnejšie. No len včera som zistila, na čom to vlastne už roky utieram prach a pavučinky...

Včera sa vrátili zo 42 - dňovej plavby. Majú vlastnú jachtu a tak sa im podarilo prebrázdiť skoro 5000 km. To ma neprekvapilo, veď viem, že majú túlavé topánky.

Na chodbičke, pri babkinom záchode visí obrovská mapa. Je celá , pre mňa počarbaná. Myslela som si, že to si značil nebožtík, babkin manžel, a aha ho ! 

Včera prišiel babkin syn, s pravítkom a fixou a pol hodinu tam čarbal, značil, všetko nové trasy , ktoré prešiel.

Keď som to videla, pýtala som sa:

- To všetko ste precestovali ? -

- Áno ! - zasalutoval hrdo.

- No..ako vidím, chýba vám celá východná Európa ! Tá je prázdna ako páska na oko. -

Na východ on vraj nikdy nepôjde.

- Tak čo sa bojíte ? - doberala som si ho so smiechom

- Aj to..ale akosi ma to neláka...Došiel som po Banskú Bystricu.. -

- Tak to tam raz dva zaznačte ! - súrim ho.

Začal sa smiať, ale splnil moje želanie. Ukazujem mu, aký kúsok chýbal od toho nášho východu.

- Tak toľko ste už nevedeli prejsť ? -

- No hej..ale sú tam zlé cesty... máte tam diaľnice ? -

- Cha ! My tam máme to, čo nikde inde neuvidíte ! - vypla som sa hrdo. - Pozrite na mňa ! Aha ! Slovenka z východu ! A som normálna ! -

Usmial sa, prestal značiť a pozrel na mňa. Vtom spustil smiech. 

Už som sa chcela uraziť..ta čo sa rehoce ??? 

Pozriem do zrkadla a začala som sa smiať aj ja. Celú hubu som mala od atramentu. Mám také porazené pero a keď ním píšem, mám ho furt v puse a hryziem si ho. Je to môj zlozvyk, hryziem a čakám na myšlienku. Som sentimentálna a preto píšem na papier. Celé pery som mala čierne, fľakaté... Urobila som si  trošku hanby...cha cha cha.

- A vy, kde všade ste boli ? - a nech ukážem na mape.

- Takú mapu vy nemáte ! Bola som tam, kde sa vy nikdy nedostanete ! -

- Kde ? - pýtal sa zvedavo .

- V krajine zázrakov... v mojej fantázii... vďaka nej viem snívať a písať .. -

- Fúúú... dostali ste ma ! - chvíľu na mňa pozeral a dodal - Perfektná odpoveď ! 

- Že či !? - odula som ústa.

Keď odišiel, vzala som ceruzku a značila si svoje bodky. Bolo ich málo , ale v hlave ich mám tisíc, ba ešte viac... Za tie roky som precestovala 80 000 km. To je cesta okolo sveta ! To boli moje trasy do práce v Rakúsku. A vždy sa vraciam na tú moju najobľúbenejšiu destináciu - domov. Tam mám všetko, o čom som kedy snívala. Som šťastná a spokojná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?