Opičia láska

Autor: Angelika Horňáková | 11.10.2016 o 13:11 | Karma článku: 8,41 | Prečítané:  1424x

Byť mamou potrebuje skutočne statočného človeka. Musí  byť silná, aby dokázala vychovávať dieťa a milovať niekoho viac, ako seba samého...

Mám  56 rokov.  Dosť na to, aby som mentálne i fyzicky dospela. Pracujem v Nemecku ako opatrovateľka už dlhých 16 rokov.  V živote som toho preskákala dosť, ako mnoho žien, ktoré sa rozviedli a ostali samé s deťmi a bez pomoci. Keď som odchádzala po prvý krát do zahraničia mal môj syn  15 rokov. Mám iba jeho , je mojou životnou láskou. No príliš som sa na neho upla. Zrejme to, čo mi jeho otec vzal a zanechal vo mne hlbokú dieru, som zapratala citmi, trochu neuvážene , k synovi. Stal sa pre mňa všetkým. Vždy sme mali krásny vzťah. Bodaj by nie ! Moje jediné dieťa, moja nádej, láska a istota. Pomáhal mi prekonať frustráciu, ťažkosti a samotu. Dosť sme si obaja vytrpeli pri bývalom manželovi a tie ťažkosti nás zomkli ešte viac.

Po troch rokoch od rozvodu som sa teda musela rýchlo rozhodnúť. Naša finančná situácia bola kritická. Môj Romanko mal vtedy pätnásť a práve nastúpil do prvého ročníka na gymnázium. Odlúčenia boli veľmi ťažké, najmä tie prvotné. Pomáhala mi moja matka. Mala som štyridsaťjeden rokov a akúsi averziu voči mužom. Sklamanie a nedôveru. Bola som presvedčená o tom, že už sa nikdy nezamilujem, držala som si odstup a všetku lásku dávala iba svojmu synovi. Bola to chyba. Neurčila som žiadne hranice, no má materinská láska vôbec nejaké ?

Potom sa to stalo. Keď som bola doma , šla som na nákup. S Jožkom sme sa zoznámili na oddelení zeleniny.  Keď nechceš a nečakáš, tak to príde.  Vymenili sme si úsmevy a pár slov, dotyky rúk na poslednej hlávke šalátu. Ustúpil a potom ešte i pri pokladni. Mala som zvláštne pocity. Náhle sladké závrate, sucho v ústach a motýliky kdesi vo vnútri. Hlboko, tam kde spia emócie a dávno zabudnutá vášeň. Asi to tak malo byť, lebo náhoda je naozaj blbec. Parkovali sme vedľa seba. Do tretice všetko najlepšie ! No a už to bolo.  Jožko bol rozvedený muž, o dva roky starší, pracoval ako stavbyvedúci v istej firme. Začali sme sa stretávať. Začala som sa deliť. Najprv opatrne a potajomky, s pocitom viny, hlúpej a neopodstatnenej. Nedokázala som priznať svojmu synovi, že existuje ešte jeden muž.  Po troch rokoch nášho tajného vzťahu som konečne našla odvahu a priznala sa synovi. Cítila som sa previnilo, Roman bol prekvapený. Bol v maturitnom ročníku, mal priateľku a svoj život.

-  Však dobre, mami. Som rád, že si šťastná. Dúfam len, že ti neublíži ako otec. – boli synove slová.

Jožko sa ku mne nasťahoval. Nechcel to, no ja som trvala. Svoj byt predal a peniaze investoval do nás. Zrekonštruovali sme si domček, po mojich rodičoch, kúpili môjmu synovi auto a ja som opäť bola šťastná. Dokonale šťastná.

Po  roku však začali prvé problémy. Môj syn sa rozišiel so svojou priateľkou a opäť na mňa upol. Začal na Jožka žiarliť. Kým som bola v Nemecku, chodievala som na mesačné turnusy, tak u nás vládlo peklo. Tí dvaja sa neustále hádali. Útočil však môj syn. Neprestajne. Vôbec som ho nepoznávala. Snažila som sa zo všetkých síl tých dvoch dať opäť dokopy. Nič nepomáhalo. Roman začal popíjať a vzdorovať svojim spôsobom. Nedokázal si nájsť prácu, nechcel na vysokú, schádzal sa s rôznymi asociálmi a neustále provokoval.

Môj Jožko mal naozaj veľkú trpezlivosť i snahu. Snažil sa s mojim synom riešiť veci ako otec, ako autorita. Pracoval , staral sa o našu domácnosť, no okrem ponižovania zo strany môjho syna sa mu neušlo ani štipky rešpektu či úcty. Navštívila som dokonca i psychológa. Žiarlivosť. To bola jasná príčina nezhôd. Prešiel rok a dusivá atmosféra sa stávala čoraz neznesiteľnejšou.

- Mami, buď ja, alebo Jožo. – šplechol mi Roman do tváre jedného večera, keď sa opäť pochytili.

Bola som ako medzi dvoma mlynskými kolami a musela sa rozhodnúť. Oboch som ich milovala, snažila sa so svojim synom rozprávať, nájsť kompromis a riešenie.

Raz večer ho priniesli domov policajti. Bol na mol opitý a vykrikoval, že nemá matku, lebo ona dala prednosť svojmu frajerovi... Zlomilo mi to srdce a Jožko sa odsťahoval. Pre naše dobro. Už to tiež nezvládal. No pravdou bolo, že som to nezvládla ja.

Roman sa upokojil. Znovu ma mal celú iba pre seba. Vtom čase začalo moje klamstvo. S Jožkom sme sa naďalej stretávali. Prenajal si byt a keďže sme sa milovali a nedokázali vzdať jeden druhého, stretávali sme sa potajme, ako nejakí pubertiaci, celých jedenásť rokov !

Môj syn doštudoval vysokú školu a o dva roky sa šťastne oženil.

Nikdy nezabudnem, ako prišli ku mne pár dní po svadbe , ruka v ruke so  svojou mladou ženou.

- No tak.. povedz jej to ! – súrila ho moja nevesta.

- Mami... chcel som ti už dlhšie niečo povedať. – začal môj syn koktať. – Odpustíš mi ? Správal som sa ako idiot !

- O čom hovoríš ? – pýtala som sa .

- O tebe a Jožovi, predsa. Viem, že si ho veľmi ľúbila... ja som vás rozdelil ! Mrzí ma to, mami. Som idiot, čo ti poviem.. no až vďaka tuto mojej Lenke som mnohé pochopil. Bol som hrozne sebecký... a ty si mi dokázala, že ma ľúbiš ... hanbím sa za to.  Vieš, ja som to nechápal.. bál som sa, že ťa stratím..  – rozprával môj veľký, konečne dospelý syn.

- Roman... máš pravdu, správal si sa ako idiot, prepáč, je to tak. Ale ja som sa Joža nikdy nevzdala. –

Povedala som synovi konečne pravdu. Prekvapením otvoril ústa a moja nevesta sa pobavene smiala.

- Vy ste napriek tomu ostali celé tie roky spolu ???? – hľadel na mňa neveriacky.

- Áno... čakali sme len, kým dostaneš rozum. –

- Neviem, čo povedať. – hanbil sa Roman – Zrejme som Joža podcenil... asi ťa naozaj má rád.  Mám sa čo od neho ešte učiť ! –

- Život ťa naučí. Nikdy však nepodliehaj  vlastnej sebeckosti a nekšeftuj s materinskou láskou, lebo sa môže stať, že jedného dňa ťa tuto Lenka kopne do zadku, keď  sa postavíš medzi ňu a vaše dieťa. –

- Tak prečo si to dovolila ??? Mala si ma vyfackať a stáť si za svojím ! –

- Roman.. ty si mal ako jediný muž imunitu... táto dnes skončila. Týmto ťa oficiálne kopem z môjho domu, lebo už na druhý týždeň príde Jožko.

-  To by som neveril.. – otvoril prekvapením ústa. – že aj vo vašom veku sa môžete tak ľúbiť. –

- V každom veku, ty hlupáčik !  Musíš sa v živote vedieť o všetko podeliť, aj o seba... dúfam, že jedného dňa to pochopíš. –

- Mami, chcel by som to všetko napraviť... čo mám robiť ? – spýtal sa a opäť na mňa povesil ten smutný psí pohľad.

- Hlavne už konečne vypadni a ži ! – zvolala som.

Vybuchli sme smiechom. Nakoniec všetko dobre dopadlo, len to chcelo mnoho sebazaprenia a odhodlania. Pre mňa a môjho Joža to bola tvrdá skúška. Pre môjho syna ponaučenie.  A ešte niečo. Aj láska matky má mať racionálne hranice. ..                                                                            

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?