Mačka vo vreci

Autor: Angelika Horňáková | 3.5.2016 o 10:05 | (upravené 3.5.2016 o 10:20) Karma článku: 11,40 | Prečítané:  9470x

Slovensko je nádherná krajina, najmä ak sa na ňu dívate z vtáčej perspektívy. Tam hore sa núka pohľad, ktorý už nie je len pre bohov. Stačí len degustovať...

V posledných rokoch trávime dovolenky u nás, na Slovensku. Objavujeme krásy, ktoré si treba vyšliapať, často až po štvornožky, ale so zápalom turistu, ktorý má nadhľad. Využívame už pár rokov rôzne zľavomaty na pobyty. Ponuka je naozaj široká. Každému musí byť jasné, že za málo peňazí, málo muziky. No ak sa chystám na dlhé túry, volím lacnejšie ubytovanie a tým aj triezvy úsudok. To znamená, nemám veľké očakávania. Až doteraz sme boli spokojní. Napokon, po sedemhodinovej túre chcem večeru, možno mini welnessík a hlavne posteľ. Väčšinou využívame víkendové pobyty. Najprv si vyberieme destináciu a napokon hľadáme ubytovacie možnosti. Volíme vždy zlatý stred. Klebety sú klebety, ale v tomto prípade dáme aj na recenzie a dôkladne si prečítame všetky ponosy, či chvály. Podľa nich sa rozhodneme.

Pred týždňom nám hviezdy priali spolu so zamestnávateľmi a tak sme si naplánovali Slovenský raj- Tomášovský výhľad a napokon celý Prielom Hornádu. Vždy sme túžili prekonať nohy v drevákoch a trochu si pripomenúť opičiu minulosť. Napokon sme si vybrali i najlepšie ohodnotené ubytovanie. Bohužiaľ, mali plne obsadené. Dráždili však reklamami na všetkých zľavových portáloch. Kývla som teda plecami a pustila sa do hľadania náhradného ubytovania. Bez rezervácie. Podarilo sa mi nájsť dokonca HOTEL ! Pod týmto názvom som si predstavovala niečo, čo by sa mohlo podobať na štandardný komfort. Dokonca sme si rezervovali apartmán s polopenziou. No už pri samotnej telefonickej rezervácii som dedukovala chaotické organizačné nedostatky. Skromne, ako pravá Slovenka s vrodenou pokorou som sa sústredila na prísľuby takmer orgazmových stavov, keď sa budem kochať tou nádherou.

A tak sme si konečne odkrojili, vedno so zástupmi poľských a českých turistov začiatok nášho víkendu. Hotel Trio ma dráždil svojou anonymitou na internete. Žiadne negatíva, ani škrt, hlások, nič, len pekné a pohodlie sľubujúce prostredie. Keď sme dorazili na miesto, uspokojil ma pohľad na vonkajšok. Moja povrchnosť bola na začiatok ukojená. Hotel mal celkom peknú stavbu, síce zašlých, no stále atraktívnych čŕt. Pred  vchodom nás vítal krásny pes, ktorý viditeľne trpel nadváhou. Zrejme už zabudol, že má štyri nohy. Vošli sme do tmy. Ovanul nás čudný zápach a ticho. Teda žilo len rádio. Recepcia vyzerala ako novinový stánok, ktorý mal však drevené okienka zatvorené.  Žiadny zvonček, ani duše, tak sme museli použiť hrdelného hlásnika. Odkiaľsi vyliezla malá, guľatá pani, opásaná zásterou a širokým úsmevom.

- Som recepčná, i kotolníčka i upratovačka, kuchárka...čo treba ! - vyvalila na nás hneď bez okázalostí.

Trochu sa mi scvrkol žalúdok, no držala som formu. Napokon , hlavne, že je milá a ochotná. Hneď na začiatku pri evidencii si nás zapísala na nejaký čistý papier. Žiadny počítač, len malá miestnosť , podobajúca sa na komoru.

- Nemáte apartmán, no nebojte sa.. máte krásnu izbu, ktorá je ako apartmán ! - vyhlásila a trochu nás oboznámila so svojím životopisom. Polovicu života slúžila v armáde, takže výcvik na takýchto ucháňov mala.

Drgli sme do seba s mužom pohľadmi, ktoré kričali obavami. Statná pani vzala kľúče a viedla nás hore schodmi do nášho ,, apartmánu". Hoci som nechcela, nevyhla som sa zrážke môjho ženského zraku s prachom a neporiadkom. Pred našími dverami ešte stál na stráži vysávač, odpadky a kadečo iné.

Len čo otvorila dvere zaplavila nás aróma zatuchliny a čohosi, čo ťažko identifikovať. Nič sme nepovedali. Máme úctu voči pracujúcim a táto pani zrejme nemôže za to, že u nás sa stále pojmy akosi strácajú vo význame. To nebol hotel, jeho vnútornosti zodpovedali skôr internátnej izbe, či ubytovni. Po stenách praskliny, plesne, lišty odstávajúce ako ušiská, špinavé okná, podlaha a sprchovací kút, tak ten zažil oveľa horšie veci. Určite by si zaslúžil preliečenie na infekčnom oddelení, alebo aspoň deratizéra. Obrovská posteľ sa podobala na veľký válov. Jej dizajn bol zaujímavý, akési guľatiny zbité dokopy, dokonca boli i slušne upravené, lesklé, no matrace plávali vedno s prikrývkami. Gauč zrejme pritiahli niekde zo sídliska. Také bývajú pri kontajneroch a čakajú na osadníkov. Poväčšine ich ľudia vyhadzujú, keď vynovujú byt. Báli sme sa posadiť. Žiadny obraz po stenách. Televízor fungoval, no jeho diaľkovač nie. Vedľa nášho ,,apartmánu" bola herňa. Biliard s dvoma palicami bez špičiek, dvoma dierami uprostred zeleného plátna a stolný futbal, ktorý ste museli najpr rozobrať, povyberať guľôčky a potom zapojiť škrípajúcich, bezhlavých hráčov...

Večera bola prijateľná. Servíroval ju čašník, ktorý obletoval okolo pár hostí nepríjemne ako ovad. Počas pobytu sme ho triezveho nezažili. Ráno ešte ako tak vnímal, no príchodom večere sa jeho logopedické problémy zviditeľňovali čoraz viac... No okrem kuraciny na všetky spôsoby by ste sa iného jedla na večeru nedočkali. Ich reštaurácia bola z čias, ktoré tu zavial vietor omylom. Pavučiny a fľaky na všetkom, kde oko dovidelo. No aspoň počasie nám prialo. Na izbu sme sa vracali neskoro, plný krásnych poznatkov a pocitov. Hlavná hoteliérka sa pred nami počas celého víkendu promenádovala v tej istej zástere a s tým istým úškrnom odhodlania stáť si za svojími kvalitami. Absolvovali sme mnoho pobytov, no ani jeden nemal horšiu úroveň ubytovania ako tento. Povieme si, čo čakať od zliav, poväčšine sú to tie staré socialistické hotelíky, ktoré prešli len základnou rekonštrukciou, teda podľa finančných možností majiteľa. Ale tento objekt si nezaslúži pomenovanie HOTEL , lebo uráža tak názov ubytovacej jednotky, ktorá zaručuje aspoň základné ustanovenia takýchto zariadení. Inak by som trvala na zmene názvu z hotela na ubytovňu...a to som ešte zmierlivá.

Všade tam, kde sme doteraz boli ,disponovali aspoň recepciou s osobou, ktorá má primeranú charizmu na príjemný prvý pohľad. Izba nemusí byť luxusná, no mala by byť čistá, dokončená a nie v stave, že otvoríte skriňu, či tam nespí robotník počas svojej obedňajšej pauzy. Sprcha by mala tiecť a nie kvapkať. I to ste ju museli nechať pol hodinku ležať a zvracať studenú vodu, aby po čase zo seba bola schopná vypľuť niečo teplejšie...

Toto nepatrí do Slovenského raja. Normálne som sa hanbila pred českým párikom, ktorý sme stretávali pri raňajkách. Niekto by sa mal zamyslieť nad tým, kam spejú naše služby. Na jednej strane množstvo luxusných hotelíkov, ktoré opatruje ,,Pán Penta" najmä v tatranskej oblasti. No sotva si ich môže dovoliť Slováčisko z bežného platu. A i to vám nezaručí, že keď otvoríte pusu a začnete slovensky ste hneď odpísaný do druhej kategórie. Sú to obyčajní hostia s úslužnosťou ,, na potom" . No skúste prehovoriť nemecky, či drzo česky a to nehovorím o ruštine. Ešte aj wifi vtedy zázračne zosilnie.

Bola som veľmi sklamaná. Hoteliérske služby fackujú takýto samozvaní fušeri. Je to bordel. No napriek tomu stále verím, že sa to jedného dňa zmení k lepšiemu. To, že sa nevieme predať je každému jasné. No už ma unavujú hlášky typu - A čo chcete od tých ľudí, keď robia za minimálku ? -

Jeden múdry muž raz povedal - Nepýtaj sa, čo môže urobiť tvoja krajina pre teba, ale čo môžeš urobiť pre ňu ty !

Slovensko potrebuje vydenzifikovať, vyčistiť a upratať. Keď som sedela na tom Tomášovskom výhľade, či zliezala po stúpačkách roklinami a načúvala dudrajúcemu Hornádu, vždy keď som liezla po tých naších skalách, útesoch, roklinách v rôznych kútoch, povedala som si - Kašlem ja na Hawai, Karibik a iné skvosty. Toto mi stačí ! To je  pohľad z Olympu. Nadýchnete sa a ste v tom. Zamilovaný do svojej krajiny až po uši. No ak pozvete hostí, tak predtým upracete. Ako v každej slušnej rodinke. To je úcta a tradícia. Vraví sa tomu aj ponuka. Nie je to márnivosť. Napokon i Popoluška sa musela dať do gala, aby si ju princ vôbec všimol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?