Moja mama sa zbláznila !

Autor: Angelika Horňáková | 14.10.2015 o 10:45 | (upravené 14.10.2015 o 10:50) Karma článku: 17,56 | Prečítané:  6622x

Jablko nepadá ďaleko od stromu. Možno sa len na krátku chvíľu zakotúľa do burín a kríkov. No stále bude patriť k jabloni.

Mám 23 rokov. Študujem.

Moja mama pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Už dlhé roky. Istý čas som si myslel, že mám tú najprísnejšiu a najprotivnejšiu matku. Samé zákazy, príkazy, ponosovania. Sestra to mala ľahšie. Ako mladšia mala výsadu tej, ktorej sa to ešte toleruje. Mali sme svoje rozpory a súrodenecké vojny. Napokon mi dosť často ostávala na krku.

Rodičia sa rozviedli a ja som nedokázal dlho pochopiť, čoho sa moja mama stále bála. Veď peniaze boli, sú a budú ! Na začiatku to bolo ťažké a mnohé veci som nechápal. Mal som svoj svet a starosti. Mama mi vôbec nerozumela. Nechápala, aké ťažké je zapadnúť ,a že mám právo žiť ! Nenávidel som ju. Nútila ma k zodpovednosti i za iných. Nerozumel som tomu. Ak sa na všetko vykašľal otec a upriamil iba na seba, prečo by som mal byť iný ? Som napokon iba dieťa ! V partii sa neradi bavia o rodičoch. Teda v dobrom. Mal som pocit, že čokoľvek robím, robím aj tak zle.

Často plakala a to ma privádzalo do šialenstva. Matka by nemala plakať. Je to na nervy. Bol som na nej závislý a sústredil som sa na to, aby som to mohol zmeniť. No iba teoreticky. Už ma unavilo večne počúvať : - Nájdi si brigádu ! Neseď na tom internete ! Uprataj si izbu ! Teraz som ti dobila kredit a už nemáš ? Ja na to nemám peniaze ! Zarob si ! Rob niečo so sebou ! O desiatej si doma ! Ešte raz prídeš opitý a končíš ! Pozri sa na druhé deti, ako sa snažia ! Som na Vás sama ! ...

No najhoršie boli tie jej ,,psychosedy". Keď sa chcela rozprávať. Keď videla nejaký problém. Vtedy mi chýbal otec. Ten by mi dal pár faciek  a poslal do čerta. Mama bola rafinovanejšia. Trestala  ma nežnými slovami, vypytovala sa a rýpala v mojom vnútri. Aj tam upratovala. Ako psychologička. A tie jej oči ! Radšej som pozeral do zeme, ale i tak som si myslel, že do mňa vidí. A chcela sa objímať ! Len tak. Ako, keď som bol krpcom. Vtedy mi to nevadilo, no v puberte ma to desilo a bolo to trápne. Naučil som sa počúvať - jedným uchom dnu a druhým von, kývnuť plecami, alebo vegetiť vo svojich úvahách, kým ma ona karhala... Najviac som nenávidel jej pravdy ! Do riti ! Ako to robila, že vždy všetko dopadlo ako predpovedala ?

Jedného dňa sa zbláznila !

Zatiaľ, čo matky mojich kamošov trpezlivo znášali výčiny decák a  aj tak napokon ustúpili, moja matka zmenila taktiku. Začala sa učiť. Po nociach sa drvila nemčinou. Bolo to divné. Musel som, ale uznať, že jej to išlo lepšie ako mne. No hej. Lenže ona už vedela ako na to.

Potom odišla. Prvý rok bol neočakávane ťažký. Chýbala mi. Vo všetkom. To, čo bolo normálne a prirodzené sa stalo vzácnym. Raňajky, desiaty, poriadok, moje vždy pripravené a čistučké veci, oblečenie, uprataný byt, tie blbé objatia... Začal som vidieť vlastný bordel. A ona sa stále učila ! Nechápal som to. Zneistila ma. Bola iná. Maturovali sme spolu, Kedy sa stíhala učiť ? To je pre mňa dodnes záhadou. Excelovala. A stále som mal čisté veci.

Zmaturovala na výborné, zatiaľ, čo ja s odratými ušami. Prvý krát som sa hanbil. Začal som ju obdivovať. Stále plakala, ale už za dverami svojej izby. Najmä, keď odchádzala do Rakúska. Začal som sa pýtať, čo môžem pre ňu urobiť ? Vzdialila sa mi a konečne mi dopriala tú vytúženú slobodu. Nepáčilo sa mi to.

- Kedysi sme nemali na školách informatiku, ekonomika sa zmenila a ak chcem zmeniť svoje možnosti, ostať doma, musím sa učiť nové. Poznať dnešok. - boli jej odpovede na moje otázky.

Odrazu som chcel. Čosi ma hnalo dopredu. Bola to ona. Jej vytrvalosť a vôľa. Bol som na ňu pyšný. Prestala byť obyčajnou mamou - po ruke , bola ženou, ktorá ,,to dala " !

- Všetko máš vo svojich rukách ! Buď to chceš, alebo nie ! - hovorila.

Tak už len z princípu som sa nad sebou začal zamýšľať. Chcel som byť lepší ako ona ! Začal som sa učiť a spoznávať svoju matku. Spriatelili sme sa. Keď som ju raz navštívil v Rakúsku a videl jej ťažkú prácu, plakal som. Nevedela o tom. Došlo mi, aký som bol hajzel a sebec. Cez čo všetko musela prejsť, denne prekonávať a stále jej ostalo dosť, aby mala chuť rozdávať, objať ma, učiť, alebo iba nám ,,dať všetko",

Dnes obaja študujeme na vysokej. Ona externe - popri ťažkom živote a ja tak normálne , v ochrannej zóne študenta s budúcnosťou...

Viem, že je lepšia a vždy bude. To je moja matka. Stále prekvapuje. Obdivujem ju, veď vidím tú únavu a nové vrásky, šediny, ktoré si prefarbí Palletkou...Pre mňa bude vždy pekná a jedinečná. Nevymenil by som ju za žiadnu inú.

Často sa dnes pýtam, či vedel môj otec, ktorý dávno zmizol vo svojom svete, aká úžasná je moja matka ? Vôbec si ju nezaslúžil. I ja sa snažím o to, aby som bol hodný toho všetkého, čo pre mňa a moju sestru urobila. Vlastne stále robí. Napriek všetkému.

Jedno sa,ale zmenilo. Už neplače. Konečne som dostal rozum. Ono sa to jednoducho nedá, nedá sa ju neľúbiť !

Minule som ju objal. Len tak. Učila sa a ťukala do klávesnice. Prekvapene na mňa pozrela a pýta sa :

- Stalo sa niečo ? -

- Ále nie.. - kývol som rukou a chcel niečo povedať. Ale čo sa hovorí mame ? U frajerky je to iné.

- Si taká maličká - smial som sa výhovorkou.

- Ja viem .- povedala, usmiala sa, lebo vedela svoje. Ako vždy.

Prerušila nás sestra. Ona je presne tam, kde som bol ja. Nerada sa objíma a stále nenávidí.

- Mami ? Dobiješ mi kredit ? - špúlila ústa.

- Pssst ! - ohriaknem ju. - Nevidíš, že sa mama učí ? -

Teraz sestru,, týram" ja. Kredit som jej dobil za vlastné. Mám už ozajstné brigády a chuť. Nezabudnem ani na psychosedy. Smejem sa nad jej vytrvalou ignoráciou. Ako cez kopirák. Veď ona raz pozná...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?