Naj destinácia

Autor: Angelika Horňáková | 19.6.2015 o 12:28 | (upravené 19.6.2015 o 12:42) Karma článku: 7,37 | Prečítané:  1121x

Mám rada svoj život. No na to som prišla len nedávno, po tom, čo som poznala samu seba...Ešte to chce dotiahnuť, ale som zatiaľ spokojná.

Klientkin syn s manželkou sú náruživými cestovateľmi... Tento fakt je mi už známy dávnejšie. No len včera som zistila, na čom to vlastne už roky utieram prach a pavučinky...

Včera sa vrátili zo 42 - dňovej plavby. Majú vlastnú jachtu a tak sa im podarilo prebrázdiť skoro 5000 km. To ma neprekvapilo, veď viem, že majú túlavé topánky.

Na chodbičke, pri babkinom záchode visí obrovská mapa. Je celá , pre mňa počarbaná. Myslela som si, že to si značil nebožtík, babkin manžel, a aha ho ! 

Včera prišiel babkin syn, s pravítkom a fixou a pol hodinu tam čarbal, značil, všetko nové trasy , ktoré prešiel.

Keď som to videla, pýtala som sa:

- To všetko ste precestovali ? -

- Áno ! - zasalutoval hrdo.

- No..ako vidím, chýba vám celá východná Európa ! Tá je prázdna ako páska na oko. -

Na východ on vraj nikdy nepôjde.

- Tak čo sa bojíte ? - doberala som si ho so smiechom

- Aj to..ale akosi ma to neláka...Došiel som po Banskú Bystricu.. -

- Tak to tam raz dva zaznačte ! - súrim ho.

Začal sa smiať, ale splnil moje želanie. Ukazujem mu, aký kúsok chýbal od toho nášho východu.

- Tak toľko ste už nevedeli prejsť ? -

- No hej..ale sú tam zlé cesty... máte tam diaľnice ? -

- Cha ! My tam máme to, čo nikde inde neuvidíte ! - vypla som sa hrdo. - Pozrite na mňa ! Aha ! Slovenka z východu ! A som normálna ! -

Usmial sa, prestal značiť a pozrel na mňa. Vtom spustil smiech. 

Už som sa chcela uraziť..ta čo sa rehoce ??? 

Pozriem do zrkadla a začala som sa smiať aj ja. Celú hubu som mala od atramentu. Mám také porazené pero a keď ním píšem, mám ho furt v puse a hryziem si ho. Je to môj zlozvyk, hryziem a čakám na myšlienku. Som sentimentálna a preto píšem na papier. Celé pery som mala čierne, fľakaté... Urobila som si  trošku hanby...cha cha cha.

- A vy, kde všade ste boli ? - a nech ukážem na mape.

- Takú mapu vy nemáte ! Bola som tam, kde sa vy nikdy nedostanete ! -

- Kde ? - pýtal sa zvedavo .

- V krajine zázrakov... v mojej fantázii... vďaka nej viem snívať a písať .. -

- Fúúú... dostali ste ma ! - chvíľu na mňa pozeral a dodal - Perfektná odpoveď ! 

- Že či !? - odula som ústa.

Keď odišiel, vzala som ceruzku a značila si svoje bodky. Bolo ich málo , ale v hlave ich mám tisíc, ba ešte viac... Za tie roky som precestovala 80 000 km. To je cesta okolo sveta ! To boli moje trasy do práce v Rakúsku. A vždy sa vraciam na tú moju najobľúbenejšiu destináciu - domov. Tam mám všetko, o čom som kedy snívala. Som šťastná a spokojná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?