Spoveď opatrovateľky.... Jožkov príbeh

Autor: Angelika Horňáková | 8.1.2015 o 17:30 | Karma článku: 11,60 | Prečítané:  3332x

Sú medzi nami muži. Aj oni sa vybrali do sveta za prácou, ktorá sa prezentuje väčšinou ako práca pre ženu. Nie je to pravda a väčšina našich kolegov zvláda situáciu a stres z práce opatrovateľa oveľa lepšie, flexibilnejšie... Poznám ich stovku, sú to naši chlapi, otcovia, bratia, či také kamalásky... Sú to opatrovatelia, ktorí odišli za prácou a prežívajú svoje pracovné príbehy ,,po chlapsky"... Toto je Jožkov príbeh...

Som chlap a nemusím sa ani pozrieť do nohavíc, aby som si overoval mužnosť. Všetko je na správnom mieste.Opatrovateľa som začal robiť pred šiestimi rokmi, keď som vystriedal moju Kamilku. Čakali sme bábo a ja som sa musel rozhodnúť. Kamka ostala doma a ja som sa konečne odlepil od partie kolegov, ktorí mali veľké huby silných slov, no vo svetle šéfa, držali jazyky za zubami a dreli ako kone. Vedno so mnou. 

Do partie som nikdy nezapadol a to z jediného dôvodu - nepil som. Za Boha nedokázali pochopiť, že nechcem... Je neuveriteľné koľko príležitostí si našli, koľko dôvodov na denné ,, prípitky. Niežeby som nebol ,,chlap", ale kedysi dávno som si prisahal , že nechcem, aby moje deti zažili to, čo som musel znášať ako decko ja, pri svojom otcovi - alkoholikovi. Detstvo som prefňukal, presoplil a pubertu prehajdákal túlačkami. Vojenčina ma iba uistila v tom, že chlapa zo seba musím urobiť sám... Nik iný na to nemá výchovné opatrenia, správne gule, ani spôsob vzorca dokonalého muža. Som len ďalší prototyp človeka, ktorý by sa mal vyvíjať podľa vlastných smerov.

Miloval som a stále milujem tri ženy. Moju životom zlomenú matku, manželku a dcérku Lauru. Do štvorlístka šťastia nám o chvíľu pribudne ( podľa sonografu) syn. Som spokojný a šťastný...

Ako stavbár som mal obavy, či zvládnem prácu opatrovateľa. Po fyzickej stránke som spĺňal podmienky ,, živého žeriava". 

- Na rukách ich ponesiem ! - vravel som si. - Trošku som sa tým vychvaľoval pred Kamilkou, robil ramená. Nemčina mi problém nerobila, aj keď som v škole často náš rodný jazyk ,, brizdil" a diktáty ma poväčšine zásobili stoličkami. Nemecký jazyk sa akosi ľahšie ,,havká". Samozrejme mi Kamilka dávala súkromné hodiny... Tie som jej platil veľmi rád - v intímnych naturáliách. Smiech !

Opatroval som doteraz piatich klientov. Troch mužov a dve ženy. Ľahšie, či ťažšie prípady. Väčšinou to boli klienti, ktorí si vyžadovali silného muža, lebo boli čiastočne imobilní, či trpeli nadváhou. Prekvapivo som sa zhostil svojej úlohy výborne. Odrobím, zarobím a idem domov. Žiadne pocity navyše, bedákania, či myšlienky nad filozofiou života. Som asi príliš cieľavedomý a pragmatický, no svojou náklonnosťou neplytvám. A citmi už vôbec nie.

V Rakúsku sa to často medzi opatrovateľmi podobalo na ,, kolegiálnosť" ako u nás na Slovensku. Keďže som väčšinou pracoval vo veľkých mestách, stretával som neraz aj mnoho Slovákov, žien i mužov z jedného fachu. Mnohí z nich sa i tuto vyplakávali nad pohárikmi, tak som sa opätovne ocitol na profile čudáka. prisahal by som, že si o mne vraveli ako o teplošovi, o tom, čo nemá gule, či je pod papučou... No ľudia sú rôzni a Slovač sa nezaprie, ale akosi často sa dívajú nie do zrkadiel, lež na dno pohárikov, či do cudzích záhrad a výstrihov. Mnohé, po našom - šumné opatrovateľky - stíhačky, akoby prekročením hranice retušovali vernosť a kompenzovali si túžbu za rodinami, vybúrením sa s cudzími chlapmi. Videl som takú malú Sodomu- Gomoru. Klany a partie opatrovateľov, ktorí si užívali v práci ako na Ibize, pričom dám krk na to, že doma stonali, ako ťažko nesú odlúčenia... 

Bol by som však hajzel, keby som tvrdil, že všetkých upratám do jedného vreca. Poznám aj kopisko fajn ľudí, mužov i ženy, ktorí ma mnohému naučili a ktorých , si dovolím tvrdiť vážim. Nesmierne. Sú to ľudia, za ktorých sa hanbiť nik nemusí, dokonca ani ten čo je ,,hore". Ja len jednoducho nerobím to, čo nechcem, aby robili mne. A život mám omnoho jednoduchší a smer jasnejší.

Istý čas som mal striedačku, ktorá bola baba - numer eins ! Krásna, šikovná, jednoducho - super žena. Nič jej nechýbalo, teda až na jednu vec. A tú vec chcela odo mňa. Keď sme sa striedali boli sme spolu pri klientovi vždy jednu noc. Za tie hodiny skúšala na mňa kadejaké triky. Najťažšie to bolo, keď som končil svoj turnus. To už sa mi ,, postením" prekrvovalo nižšie poschodie... To bolo hotové peklo. To ,, trimac še !", ako sa u nás hovorí. Ale, obstál som, aj so svojou nadržanosťou. Nehneval som sa na ňu, poznajúc peklo, ktoré mala doma - žiarlivého chuja a alkoholika, ukájajúceho sa nad samým sebou. Príliš často mávala modriny z ,,domácich úrazov" - tu zo schodov, dvierka linky, či rohu postele. Blbosti. Poznal som to. Zažil a videl u svojej matky. Hľadala len nehu.Ponúkol som sa jej, že tomu hajzlíkovi ,, vyčistím ciferník". Dohováral nech to rieši políciou, úradmi, rozvodom... Nepomohlo. Pengľovala medzi fízlami, psychiatrom, prácou a životom... Skurvená doba ! Zdá sa, že svine a cigáni sú zákonom chránení... A to nie som v žiadnom prípade ani rasista, či iný antiprotivák...

Keď zomrela pacientka prestali sme spolu komunikovať. Obaja sme skončili inde. Ja som iba pokračoval, no ona znovu začínala...

Dnes mám klienta - muža. Akosi mi to so ženami nejde. U poslednej pacientky som vydržal rok. Pani Irma bola srdečná stará dáma, ktorá si so svojimi 92 kilami vyžadovala muža. Bývala v malom dome, s veľkou záhradou. Vyhovovalo mi to. Rád sa rýpem v zemi a často som využil i remeslo, poopravoval, čo sa dalo. Zo mňa neubudlo a čas mi rýchlejšie prešiel. Irma sa však po čase zmenila. Čoraz častejšie vyžadovala moju pozornosť, dlhé prechádzky, návštevy kaviarní, kupovala mi drobnosti, ktoré sa dávajú len blízkym. Vyžadovala odo mňa, aby som jej na verejnosti tykal a držal ju za ruku. Prezentovala ma pred známymi spôsobom, ktorý sa mi nepáčil. Stará pani sa jednoducho do mňa zabuchla. To by ma v živote nenapadlo. Som suverénny človek a nepokladal som svoje správanie za nevhodné, jednoducho som si to nevšímal.

Ženy sú však nevypočítateľné... Viem to. Moju Kamilku študujem od počiatku nášho vzťahu. No ona je moja a patrí ku mne i so svojimi chybami, prednosťami, ako i ja k nej, s oveľa väčšou poruchovosťou ... Jednoducho mi sadla ako riťka na šerbeľ ! 

Irma čoraz častejšie vyžadovala moju pozornosť a čím som mal väčší odstup, tým viac ,, pritláčala". Odrazu sa chcela častejšie kúpať, masírovať... Ohohó ! Povedal som si. Koľko chlapov by sa pousmialo nas sexuálnou vytrvalosťou 85 ročnej ženy. Mne to bolo nepríjemné. A to čoraz viac. Kamilka mi poradila, nech sa porozprávam s rodinou, jej synom. Ten sa rehotal ako magor a plieskal po stehnách. Nedokázal si predstaviť svoju matku v polohe sexuálnej vydieračky. A presne to bola. V noci som sa musel zamykať v izbe. Pár krát sa mi stalo, že som sa zobudil na to, ako nado mnou stojí, nahá a plače. Vraj sa pomočila... Hlúposť. Vymýšľala si kadejaké diagnózy, len aby bola so mnou v čo najintímnejšej blízkosti...

Po prvý krát sa mi robota hnusila. Vyriešil som to teda po svojom. Zvolal som tú ,,Adams family" a na rovinu povedal, ukázal darčeky... Jednoducho som babku práskol. To už sa jej syn nesmial, vedľa svojej, šokovanej manželky sedel ticho a menil farby ksichtu. Samozrejme som z toho vyšiel ako debil.

Dokonca babka tvrdila, že to ja ju nevhodne oblapkávam a tak pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Bol som v živote kadekým, ale úchylákom teda ešte nie! Odišiel som odtiaľ. Rovnako ako kolega predo mnou, čo som sa nakoniec dozvedel od agentúry. Poriadne som im vyčistil mandle. Reku, žeriete naše peniaze a nie ste schopní oboznámiť nás vopred s takou vážnou situáciou ??? Čo som ja gigolo? 

Smejem sa. Chvíľu som mal pokoj. No potom začali telefonáty. Domov, na Slovensko. Kamilke... Samozrejme od Irmy. Plakala a dožadovala sa ma u mojej vlastnej ženy. Kamilka je lepší psychológ, Po mnohých telefonátoch a mailoch dosiahla konečný pokoj. Odvtedy pracujem iba s mužmi. A mám pokoj. Chlap, chlapovi lepšie rozumie... Aspoň dúfam. No rok s Irmou mi dal zabrať a mnohému ma naučil...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?