Spoveď opatrovateľky..... spadla z oblakov

Autor: Angelika Horňáková | 17.12.2014 o 10:13 | (upravené 18.12.2014 o 8:37) Karma článku: 13,16 | Prečítané:  3497x

Byt môjho klienta stojí na treťom poschodí. Pochopila som, že nenávidím jeho letá. Okná spálne čumia na juh a ten si zapaľuje páľavu v starých okenných rámoch, ktoré praskajú a často mám strach, že zhoria. Pán Alfonz má zrejme inú mienku. Ten starý byt, páchnuci petrolejom a naftalínom zbožňuje a cíti sa v ňom ako kráľ. Osem metrov- štvorcový balkón je pre neho dostatočným priestorom pre ,,styk s verejnosťou ".

- Opa..ideme na prechádzku ?  -

Pozrie na mňa spoza novín ako trojhlavý drak a tým mi uštedrí 3D spaľujúci pohľad za trúfalosť. Pán Alfonz si pri každej činnosti dáva dvoje okuliare. Jeho dcéra ho karhá asi päť minút, lebo ju rovnako prebodne tým laserovým pohľadom a ona nemá odvahu oponovať. Veď ani u očného nepochodili. Bol to skrátka jeho zvyk. Na druhej strane, mal dlhý tenký nos, so špičkou mierne nahor. Výborný závesný prostriedok. Zrejme by uniesol aj závažie. Jednoducho je Alfonz horenos. Ako bývalý riaditeľ školy už dávno vyčerpal zásoby nervov pre všetko, čo nemalo vrásky a sivé vlasy. Deti nemal rád. Rozčuľoval ho uličný krik, ich smiech, vtedy s hundraním vyrábal okenné zátarasy. 

Keď som k nemu prišla pred rokom, bol rovnaký ako dnes, teda až na jednu maličkosť. Starý pán, vždy uhundraný, s ozvenami škrípajúceho kolesa sa zmenil. Hlučný zvuk svojich hlasiviek vymenil za tichý chod. Prestal komunikovať, svoj inak podrezaný jazyk prišil o nechuť konverzácie. Vyšetreniami sa veci nepohli a psychika človeka býva veľkou neznámou. Jeho slová nahradili pohľady rôznych štýlov a skúpe holé vety.

Judith - malá, útla rakúska ,,všehožienka" chodievala vypomáhať starým ľuďom v domácnosti. Takto si privyrobila k svojmu malému dôchodku, pretože ani tuto v Rakúsku nie je každý bohatý a úspešný. Poznala ju celá ulica. Patrila jej. Chodievala upratovať, umývať okná, robila nákupy, či zahradníčila... Takých Juditiek sú v Rakúsku tisícky. Sú to pomocnice, ktoré sa snažia prežiť a nešpatiť reklamné portfólio rakúskeho ,, dokonalého" sociálneho systému. Sú často na nerozoznanie od opatrovateľov. My sa odlišujeme od nich počtom taškových obesencov vo svojich rukách, či podľa veľkosti uhla hrbenia sa..

- Judith príde v piatok ! Umyje okná... - ohlásil mi dedko, len tak v ,,mimochodovej" reči.

Piatok akoby nadŕžal všetkým umývačom okien. Bolo oblačné počasie a spaľujúce lúče slnka tak síce snaživo žmurkali spoza mrakov, ale neublížili.

Judith, presná ako švajčiarske hodinky dorazila v piatok, s ústami plnými klebetných viet. Bola ako mucha, ktorá poletovala po miestnosti, bzučala, hoci na inej úrovni.

Domáci pán pri príležitosti šikanovania sa pohyboval po byte s rolátorom a skúpo prednášal Judith v zvláštnom, takmer archaickom akcente, že som im ničovaté nič nerozumela. Práve som dovárala ryžu, keď dorazila Judith do kuchyne, postavila si svoje stoličkové lešenie a poď ho do čistenia ! Pohybovala sa vždy ladne a zadychčane. Evidentne ju vyčerpávalo to ,,kvákanie", no slová sa z nej sypali, akoby ich vyrábala a na skúšku púšťala do obehu, bez systému a pravidiel. Dedko sedel za stolom a zaujato ju sledoval. Znovu sa uzavrel do kruhu mlčania, jej rapotavý monológ prerušil len skúpymi ÁNO, NIE...

V pozadí sa do zvukov zapájal Komisár Rex, oveľa zaujímavejší aj krajší. Tak si prepnutá na automat cedím tú ryžu, keď ma čosi šklblo za rukáv. Zľakla som sa. Dedko, opierajúc sa o rolátor, stál za chrbtom a trasľavým prstom mi ukazoval na okno. Pozriem tým smerom a nevidela som nič, čo by nezodpovedalo normálu.

- Aha ! Okno treba zatvoriť ? Judith ! - kričím - Môžem už zatvoriť okno ? - žiadna odpoveď, okrem brechajúceho rexa. - Judith ? - kričím do chodby.

- ONA VYPADLA !!! - konečne mi došiel dedkov zúfalý hlas a ja som zbierala sekundy precitnutia.

- Čože ??? - zrúkla som a utekala k oknu. 

Bola tam. Sedela na zemi, vo vysokej tráve, akoby sa tam rozložila na piknik. Zacláňala si dlaňou oči a veselo mávala ! 

- Som ok ! Trošičku som asi vypadla... cha cha cha... - začala sa smiať a pomaly vstávala na nohy. Z tretieho poschodia !!!

Dedko okamžite volal Retung - pohotovosť. Jediný zachoval duchaprítomnosť i chladnú hlavu. Ja, kašľajúc na lepiacu sa ryžu ,  vybehla som von. Zrazím sa s Judith vo vchode. Sprevádzali ju dve okoloidúce ženy s identickými hrôzami v očiach.

- Preboha ! Sadnite si ... kam idete ? - bľabotala som nezmysly. Tlačila sa dnu, trošku oškretá, no ukecaná a odhodlaná ako vždy.

- Idem to ešte dorobiť ! - myslela som, že zle počujem, že niekomu tu poriadne šiblo. Bránila som jej v úmysle vlastným telom. Našťastie došla v krátkej dobe sanitka a keď  uvideli a počuli, brali ju  i napriek vzdoru do,, karantény" sanitky .

Naša ,,Majka z Gurunu " síce bola proti, a oháňala sa handrou, ktorá voňala saponátom , no ostala v nemocnici. Dva dni. Na pozorovanie. Pád z tretieho poschodia nie je žiadny špás.

Judith je zrejme žena z gumy, ktorá si občas vypadne z obloka , len tak, aby reč nestála. Myslím si, že mala obrovské šťastie a ja ešte väčší stres. Keďže sa nič vážnejšie nestalo , môžem pokojne povedať, že všetko zlé je na niečo dobré. Dedkovi sa rozviazal jazyk. Bodaj by nie ! Tvrdil, že jeho byt je pod šťastnou hviezdou....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?