Najkrajší Mikuláš

Autor: Angelika Horňáková | 6.12.2014 o 16:55 | Karma článku: 8,23 | Prečítané:  1029x

Keď prichádzajú vianočné sviatky, nastáva akýsi odmäk duší... Mnohí si ich vychutnávame v akomsi nostalgickom duchu, sme viac otvorení, empatickí , podobáme sa na ľudí viac, akoby sme chceli... Sme zraniteľnejší, osamelejší, šťastnejší i pokojnejší... Tento čas je pre ľudí dôležitý ako zimný spánok pre medveďa. Oddychujeme...a máme čas. Čas na niečo, čo nám pripomína lásku... 

Dnes je Mikuláš a ja si stále v tento deň spomeniem na Klaudiu, dievčatko z krajiny zázrakov. Moja kamarátka je zdravotná sestrička a pracuje v detskom domove. Nie je to, ale iba obyčajný detský domov, je to miesto, kde oddychujú unavení anjeli. Je to vlastne zdravotné zariadenie pre detičky, ktoré sú nevyliečiteľne choré, majú viac diagnóz , ako dokážu zniesť. Nie sú čakateľmi na adopciu, pretože ich vážne stavy si vyžadujú profesionálny prístup. Pracuje tam už 25 rokov a rukami jej prešlo detí, ako smetí... Je to žena s veľkým srdcom a neviditeľnými krídlami anjela. Je ako snehulienka so siedmimi trpaslíkmi, lebo poväčšine sa stará o tie najmenšie detičky, novorodeniatka, malinkatými , ale tak silno bojujúcimi o právo na život. A osudovo jej pristala stále sedmička, sedem detičiek, ktoré mali spoločnú mamu - ju. Samozrejme sú medzi nimi aj zdravšie detičky, ale bohužiaľ, je ich pomenej. Vychovala dokonca aj môjho švagra... Toho si moja svokra ( zdravotná sestra) vzala do pestúnskej starostlivosti, keď mal tri roky a tie najväčšie kukadlá na svete. Dnes študuje na vysokej škole a je z neho riadny kus chlapa. Získal hneď dvoch súrodencov, môjho muža a jeho sestru. Nikdy nepociťoval nepatričnosť do ich rodiny, práve naopak, stal sa a stále je ich malým bráškom. Sú veľkou a krásnou rodinou, pomáhajú si a ľúbia. Jediné, čo možno napovedá o tom, že nie je ich sa dá odhaliť iba očami. A povrchnými  aj prepáliť. Rodina môjho muža je blonďavá, modrooká a švagor má exotickú tvár, krásne tmavé oči a bohatú šticu čiernych kučier. Švagor je Róm. No dostal šancu a moja svokra sa do neho jednoducho zamilovala. Dnes,keď sú už jej dospelé, staršie deti dávno preč, je švagor jej oporou a pýchou. Je to veľmi šikovný, usilovný a cieľavedomý človek. I ja som na neho pyšná, tobôž, ak viem, aké to mal mnohokrát ťažké. Dokázal oveľa viac ako ktokoľvek, koho poznám... nedokázal to však nám, ale predovšetkým sebe. Stačilo mu dať šancu. Obdiv patrí aj mojej svokre, ktorá sa ujala anjelika a obohatila tento svet o človeka, ktorý prináša toľko lásky a úsmevov. Priniesli si ho domov na Mikuláša...

Klaudiu som poznala pred šiestimi rokmi. Bolo to päťročné dievčatko, ktoré za mojou kamarátkou večne utekalo ... Keď dovŕšila určitý vek, šla o poschodie nižšie, medzi rovesníkov, ale k svojej veľkej mame sa neustále vracala. To dievčatko malo mnoho ťažkých diagnóz. Musela prísne dodržiavať stravu, nesmela papať nič, čo jej nepredpísali. Bola však veľmi statočná, aj pri tých večných odberoch a ťažkostiach, ktoré sa jej vracali. Bola nádherná ako obrázok a smiala sa tak, že sa vám uši príjemne zapálili. Spoznala som ju náhodou. Čakala som na kamarátku, keď v tom počujem dupot papučiek a malá kučeravá Sue mi vpadla rovno do náručia. Uvelebila sa na mojich kolenách spokojne, akoby tam bola doma a zvedavo si ma obzerala. Majetnícky si vzala ruku do mojej, hladkala ju tými prštekmi a spýtala sa : Vezmeš si ma domov ? Ja budem dobrá... - ovalil ma pot a tá prosba mnou zalomcovala ako lavína. Rozhádzala moje vnútro na ďalších desať rokov.

- Klaudia ! - počujem kamarátkin hlas. - Tu si, ty nezbednica ! Zasa si ušla od tety Milky ? No počkaj ! -

Dievčatko sa rozbehlo kamarátke do náručia, smialo sa akoby ju šteklili a lepila sa na ňu ako pierko na med. Kamarátka na mňa pozrela a záhadne sa usmiala. - Už sa ti zaliečala, čo ? Potvorka jedna... - vzala Klaudiu na ruky a štípala pusinkami.

- Teta si ma zoberie domov... však ? - smejúc sa na mňa pozrela, na okamih zvážnela, akoby naozaj čakala jasnú odpoveď. - Teta má doma dve detičky... ona si ťa nemôže zobrať, vieš ? A to ma tu necháš samú ? - hovorila kamarátkou pre mňa neznámou rečou tých dvoch, spriaznených...

Potom mi kamarátka rozpovedala jej príbeh a mňa od tej doby kdesi stále stisne. Bol práve Mikuláš a ona si hľadala mamu. Ako vždy, keď mala príležitosť. Nič viac a nič menej. Naoko zdravé dievčatko, ktoré však neraz bojovalo o holý život...

Keď som odchádzala, zavolala za mnou : Aj tak ťa ľúbim... A budem tu, keď si ma budeš chcieť zobrať..budem dobrá ... jej ozvena sa strácala , spolu s chrbátom mojej kamarátky. 

Tá mi rozprávala o tom, aké je to dievčatko nákazlivé... ako vie chytiť za srdce každého s kým sa stretla. - Je veľmi šikovná...aj v škole. - hovorím mi dnes. Už si ju vzali do pestúnskej starostlivosti, ale komplikácie jej zdravotného stavu zapríčinili, že musela znovu do ústavu.

Odkedy pracujem v Rakúsku, nie som tam často. Akosi je menej času. Nedávno som sa pýtala kamarátky : A čo Klaudia, ako sa má ? - porozpráva mi a ja sa musím usmievať. - A pamätá si ma ? - ukájam svoju túžbu počuť, čo chcem.

- Ale, čo si.... ona je taký motýlik...momentálne sa zamilovala do našej praktikantky. Denne ju bombarduje láskou a prosbičkami, ktoré to dievča vyvádzajú z miery.Ja som s ňou od malička, ale stále ma opantá. Má obrovský talent chytiť za srdce. Bohužiaľ, je jej stav nekontrolovateľný a tí, čo nemajú zdravotnícke vzdelanie to nezvládnu. Ublížili by jej... - 

Toto je moja najkrajšia spomienka na Mikuláša . Myslím vtedy na motýlika menom Klaudia a na to šťastie, ktorým je zdravie mojich detí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?