Spoveď opatrovateľky... koľko ľudí, toľko postelí.

Autor: Angelika Horňáková | 2.12.2014 o 19:12 | (upravené 2.12.2014 o 19:26) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  2127x

Posteľ je najdôležitejším kúskom nábytku. Je miestom odpočinku, relaxu a mnohých ,,iných činností."V  súlade s dobrým matracom by mala posteľ spĺňať individuálne požiadavky toho-ktorého jedinca. Taká posteľ keby vedela rozprávať, vznikla by nová biblia... Absorbuje totiž najdôležitejšie myšlienky a dojmy prežitého dňa, trestá nepohodlím, či odmeňuje spánkom. Každý z nás má tú svoju posteľ, svetovú stranu a vankúš vo vlastnej  réžii stupnici výšok. Posteľ šitú na mieru. Cudzích postelí sa bojíme, nuž zveriť im vlastné telo a oddať sa bezbrannému spánku chce veľa sebazaprenia.  Doma sa vyspím, častá veta a teším sa na to telom i dušou. Moja posteľ je zvyknutá na čudné zvuky, chute, polohy a vždy so mnou ochotne vzlietne do krajín- nekrajín. Je diskrétna.

V živote som vystriedala mnoho postelí. Nie z dôvodu mojej promiskuity, skôr z iných príčin, životných úsekov, ktoré si to vyžadovali. Rast, internát, svadba, choroba, dovolenka, sťahovanie, návšteva, generálka príbytku, práca. Postele to boli rôzne, od detských - hojdacích, študenských- ktorých opis vyžaduje cenzúru, manželských i nemanželských, dočasných, ktoré vždy prekvapili.

Človeka spoznáte i podľa jeho lôžka. Od detstva mám zvyk trepať si do postele kopu nezmyslov, ktoré so spánkom nijak nesúvisia. Bývajú to rôzne rituálne záležitosti. Dokonca musím priznať, že v posteli mávam aj výborný apetít, najmä po prekročení hranice obžerstva v neskorých hodinách. Posteľ je jednoducho hniezdočko, ktoré mi slúži na rôzne pôžitky.

V Rakúsku som prešla rôznymi posteľami. Tým, ktorí sa teraz zasmiali popod ,,fúz" opakujem, že nie z dôvodu rozkoše a vášnivých chvíľ. Tie v zápale posteľ nepotrebujú, tam stačí fantázia a odvaha...

Každá rodina, v ktorej som pracovala ako opatrovateľka ma ubytovala podľa dostupných možností. Vlastná izba nebývala vždy pravidlom, hlavne, že ste mali k dispozícii posteľ, na ktorej som sa mohla vyspať ako človek. 

Dva roky som spala na rozkladacej pohovke, ktorá si pamätala jej ,,majestát , cisárovnú Sissi". Bola ťažká ako svedomie vraha. Skladať a rozkladať ju bolo únavnejšie ako v čo najkratšom čase poskladať Rubikovu kocku. Tam vám stačia šikovné prstíky a um. Tuto o prstíky prídete, lakte odriete a úder pod pás musíte odjojkať...Uprostred schovávala dieru do sveta boľačiek. Zobúdzala som sa pokrivená ako husľový kľúč. Nakoniec som si pomohla vlastnou prdelou, ktorou som ,, zaštupľovala" preliačinu. Chvála veľkým prdelkám ! To bola jediná poloha , pri ktorej som zaspala. Síce som spala na chrbte ako nebožtík v truhle, ale spala. Moje telo rebelovalo chrápaním. Akosi inštiktívne som ,,cukala" sama sebe . Našťastie bol môj klient značne nahluchlý a ,, čudné zvuky" hodil vždy na susedovho psa v dôchodkovom veku...

Dva roky som spala v rodine, ktorá nevedela, čo s peniazmi. Luxus a až gýčový obraz architektúry sa podpísali na každom kúsku zariadenia. Špatila som to iba ja, v prípade fotenia pre katalóg bývania by som bola jednoznačne retušovaná.

Keď mi ukázali izbu, zabudla som prekvapením zatvoriť ústa na dosť dlhú chvíľu, umožňujúcu spôsobiť mi prievan v zube. Izba, väčšia ako môj byt, zariadená prehnanosťou alá,, Mojsejovci" sa na mňa škerila a otvárala priestor, vhodný pre nácvik vystúpenia celej triedy ZŠ. Najviac ma však šokovali šatník a posteľ. 

Šatník plakal, zbadajúc moje dve tepláky, pracovný odev so seconhandovou značkou a pár kúskov ,,medzi ľudí". To akoby ste hodili žralokovi do papule granulku pre psa. Všetko voňalo drevom a podlaha mi oblizovala nohy teplúčkom...

Posteľ pripomínala arénu. V živote som väčšiu nevidela. Bola pre kráľovnú a nie pre ženskú z obyčaje. Točila som sa na nej noc, čo noc, menila polohy i dojmy. Bola mi priveľká. Väčšinou som zaspala schúlená v klbku na niektorom rohu. Taká posteľ si zaslúžila veľké orgie a nočné akcie, hodiace sa do hromadnej scény prepletených tiel. Obe sme sa cítili osamelo. Ja len ako pľuvanec na južnej strane, podľa zvyku a ostatok prázdny, ako regál po výpredaji...

Moja klientka bola ako tá posteľ, veľká dáma so vznešenými spôsobmi  i nárokmi , nad ktorými som krútila hlavou... Jej toaletný papier vás hodil do medzipriestoru dvoch svetov...neviete, či si máte utrieť zadok, alebo ho odložiť na bližšie nešpecifikovanú činnosť. Presne ako kedysi u mojej babky na Slovensku. Vonku mala latrínu a v nej nastrihané noviny... to sú také zmiešané pocity...

Okrem toho moja klientka nemala rada kvety. Vraj alergia. A nemala rada ľudí a ,,naplnenie", v čomkoľvek.Trávili sme spolu chvíle ako dva roboty s rôznymi zdrojmi...

Pol roka som sa prebíjala záskokmi. Počas jedného sa mi ušla spievajúca posteľ. Upozornila ma na ňu striedačka. Panenko skákavá! Kovaná posteľ, ako vystrihnutá z Vintage štýlu, romantika ako sviňa - po našom. Ale ste v práci a je vám to jedno, len nech je pohodlná. Tá posteľ vydávala pri pohybe zvuky, paródovala snáď všetky škreky sveta, vŕzganie, trúbenie... Bála som sa pohnúť. Navyše bola mäkká ako zubná kefka pre senzitívnych. Keby pružiny nespievali, domnievala by som sa, že je naplnená vodou z Mŕtveho mora. Klienti boli dvaja a ľutujem, že to bol iba záskok. Dedko vyhrával na harmonike , spieval, veselo s úsmevom , snáď aj na viečkach. Veľmi pozitívny človek. Jednoducho krásny. Babka bola ležiaca, ale zato pusou čulá a rada rozprávala... Spievajúca posteľ dokonale zapadla do ich života.

To nepríjemné som si nechala nakoniec. Kedysi dávno som na táborákoch, slovenských  echt dovolenkách, spávala na tzv. ruskej posteli - skladačke, lúpačke...každý ju volal inak. Dodnes si nie som istá, či na takej jednej posteli sme s mojím mužom nepočali syna... Nuž ruku do ohňa nedám.

V rodine s ,,ruskou posteľou" ma šupli do izby, v ktorej spala aj babka. Už viem, ako sa dokáže chrbtica vzbúriť a vy spoznáte každý stavec osobitne. Bola to hrôza. X- krát sa posteľ samovoľne poskladala, vzoprela a narobila uprostred noci hluku, akoby ktosi strieľal po holuboch. Aj ja som mala chuť streliť, ale niekomu po papuli. Rok som sa dožadovala babkinej jedinej dcéry a ,,veľkej šéfky" lôžka, hodného človeka. Zápasila som s tou posteľou a lámala si telo i nervy. Vraj sa nik predo mnou nesťažoval. Klientka bola rovnaká ako tá posteľ, odkázaná na vôľu- nevôľu vlastnej dcéry, ktorá mala pokrivený charakter a despotické správanie ruského generála. Odišla som odtiaľ... Kvôli posteli a obave, že mi povolia nervy a niekomu ublížim. Nuž , nevyspať sa desať nocí je už extrém...

 

Dnes už zas spím iba vo svojej posteli, s pocitom ,, nohami na stole". Cítim sa vyspatá a slobodná. Posteľ je posteľ, ale časom som zistila, že najlepšou posteľou je milovaná náruč... Ostatok je nepodstatný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?