V pomykove

Autor: Angelika Horňáková | 19.11.2014 o 11:42 | Karma článku: 6,84 | Prečítané:  1261x

Som tolerantný človek. Mám svoje názory a s mnohými vecami nesúhlasím, ale rešpektujem ľudí a ich rozhodnutia. O tom predsa dnešná situácia spoločenského postavenia je. Takže zbytočne ,,nelakťujem" a nebijem sa do pŕs, že mne sa to nikdy nemôže prihodiť. Nech si každý poradí sám. Vysoká koncentrácia ,,ľubovôle"  navôkol vás niekdy strhne do situácie, ktorá vami mierne zatrasie a vy máte potom zmiešané pocity...

Predmenštruačné syndrómy sú hrozné. Byť ženou je krásne, ale i limitované. Periodicky tak máte často náladu hryzúcej beštie, či hysterky, ktorá živí čokoládovne. Ten deň pred tým je dňom malej Apokalypsy. Mnoho mužov sa vtedy radšej ukrýva za zahryznutým jazykom a zamknutou čeľusťou. Bojujem s týmto mojím hormonálnym defektom už od puberty. Od rána mám výraz uškŕňajúceho sa smajlíka a najradšej by som niekomu uvalila. Neviem, kde sa vo mne berú také agresívne sklony, sebadeštruktívne nálady a decilitre zbytočného plaču. Cítim sa ako nafúknutý balón a vykonávam prepadovky mojej chladničky, komory, všetkých zákutí, vhodných na požitie. Jednoducho som vtedy mimo ženskej nehy a obrazu pozitivity. 

Vstávam ľavou nohou. Cítim tlak a upchaté póry triezveho úsudku. Vyžadujem pokoj a priťahujem blbé zákony nepodarkov. Musím niečo robiť. Čokoľvek. Zhrozene sa dívam na svoj preplnený tanier a šialenú kombináciu chutí. Kašlem na kalórie a karhavé svedomie. Moje telo si so mnou robí čo chce. Rada by som to hodila na vášeň, ktorá je dosť žiadaná u mužov, no popravde je to šialenstvo. Pokojne by som si mohla dať dnes vytetovať na čelo : Pozor, prudko jedovatá ! Alebo , hryziem ! Našťastie viem, že tento stav trvá len zopár hodín a potom pominie...aby sa opäť o mesiac vrátil. Dusivá atmosféra sa stáva u nás akousi nebezpečnou zónou v čase, keď máme s dcérou rovnako nastavené biologické hodiny. Ona to ešte ovládať nevie, to chce cvik. Ja používam k cvičeniu rôzne náradia, chvalabohu som upustila od živých a zamerala sa na tvorivosť. 

Nadutá ako morka sa tak púšťam do rozsiahleho upratovania, vybavovania záležitostí, na ktoré nemám inokedy dobre nastavený jazyk a adekvátne hlasové decibely. Nenávidím nákupy, behanie po obchodoch a práve preto to absolvujem v takých chvíľach. Dôležité je predsa načasovanie. Veľmi produktívne býva v tom čase vybavovanie neúspešných reklamácií. Spätné slová , nedá sa , si hádžem o stenu vedomia ako hrach. 

Nenávidím skúšobné kabínky. Najmä v zimnom období. Najprv čakáte v rade skúšajúcich a kým sa napokon dostanete do vnútra a zabojujete i s fóbiou uzavretého priestoru, zistíte, že ste narástli, vyrástli a vaše konfekčné číslo sa zasekáva na všetkých údoch. Tu tesné, tu široké, tam vás to škriabe a  okrem toho vás znervózňuje prešľap čakajúcich.

- Už si Irenko ??? - napadá ma v tej chvíli. 

Dnes si kúpim peknú blúzku. Dlho som na ňu pozrela cez výklad, no nenastal ten správny čas vyčerpania... 

Vchádzam do butiku a pýtam sa mladej, prežúvajúcej ženy na ten hebký skvost. Podáva mi pre istotu dve čísla i dve rôzne farby. Tým ma zneistila. Vo výklade bola blúzka bielej farby, no keď som zbadala krásnu modrú z Paríža, oči sa mi roztvorili ako veko od sardiniek. Vyskúšam obe.

Samozrejme boli kabínky obsadené. Podľa zružovelých tvárí prítomných žien som usúdila, že dnes je mnohopočetný periodický deň. Frflanie, stonanie, pokyvovanie hlavami a nadutosť líc. Hneď mi je lepšie, lebo škodoradosť je ako tabuľka čokolády. Nevmestím sa do kože a predsa si idem kupovať oblečenie. Toľký nerozum.

Odrazu sa predo mnou roztvorí červený záves a vykukne z neho blonďavá hlava. Poobzerá sa a povie : Nech sa páči... môžete ...ja si ešte vyberiem...žena sa s náručou látkových obesencov prederie von a ja vhupnem do kabínky. Po pár minútach fučím ako kováčsky mech, som spotená a chvejú sa mi ešte aj ušné lalôčky. Rozčuľujú ma moje dlhé končatiny, hore i dolu, ktoré si otĺkam o zrkadlo a steny, akoby som zápasila s neviditeľným protivníkom. Prestalo ma to baviť. Potrebujem kyslík a priestor. Vyjdem v podprsenke na chodbičku, kde stojí veľké zrkadlo. Iná plnka sa medzitým vtlačí do kabínky. Niet tam nikoho, okrem jedinej ženy stojacej obďaleč. Jej pobavený výraz tváre som si nemohla nevšimnúť. Opätovala som jej úsmev. Rozumieme si. 

- Tá blúzka vám veľmi svedčí... - povie odrazu a naše pohľady sa stretnú v zrkadle.

- Myslíte ? - neveriacky krútim hlavou. - Nuž..neviem..má dosť veľký výstrih...čo poviete ? Nie je to príliš ?

Žena sa odlepila od steny a podišla ku mne skúmajúc moje obavy.

- Keby som ja mala také prsia, tak by som neváhala ani sekundu... Krása ! - 

Aj by som sa usmiala, no očervenela som ako rak. Pozrela som ešte raz na ňu a  na to, čo som asi nesprávne zachytila v jej pohľade. Bolo to tam. 

- Ste veľmi pekná žena... hneď som si vás všimla... - zašepkala a priblížila sa ku mne tak,že môj osobný priestor sa rozplynul a poletoval kdesi nad nami. Bola som v pomykove. Možno mám len šok a počujem, či vidím to, čo nie je. Hanbila som sa. Akosi inštinktívne som si zahalila výstrih a hľadala únikovú cestu. No stála som tam ako trafená hus, len bez gágania, totiž koktať som začala, no hodenú rukavicu som chcela okamžite zašliapnuť, roztrhať, rozgniaviť... 

- Páčite sa mi... nešli by ste na kávu ? Čo poviete ? - otvorila som ústa ako chladničku pred rozmrazovaním...Nič. nevyšlo zo mňa jediné slovko. S dotieravým mužom by som si poradila hravo, no na takýto flirt som ešte nenarazila. Mala som najzmiešanejšie pocity vo svojom živote. Po prvý krát som osobne stretla lesbičku, bez viditeľnej známky rozpoznania. Sympatická, mladá žena s klasickým, mamičkovským úsmevom... Otvorila ústa, viditeľne chcela ešte niečo povedať, keď v tom vošla do chodbičky tmavovláska s krikľavou pusou a prekvapene na nás pozrela.

- Evi..ty si ale riadna mrcha...dobre.. vrátila si mi to... -

- Prepáčte... - povedala zvodkyňa Eva, podišla k tmavovláske a vášnivo ju pobozkala. Chvíľu sa tam objímali, v prítmí chodbičky, kým ich nevyrušila statná pani s dieťaťom. Celé toto divadielko trvalo pár minút, žienky odchádzali, fučali a naťahovali si končatiny, zatiaľ, čo ja som tam stála s obrovskou otázkou a pozerala na seba zahanbene . Balila ma ženská... vlastne ma len ťahala za nos. Cítila som zmätok, ale i akýsi fajn pocit. Hrdo som vypla hruď a tú blúzku si kúpila.

Môj chlap ma doma počúval s otvorenou pusou a nakoniec z neho vyliezlo : Hmmm...škoda, že som to nevidel...a veselo dodal : Zlatko nabudúce ber kameru... -

Stihol sa uhnúť. Má dobré reflexné reakcie a bujnú fantáziu. A potom sa ešte pobavene opýtal : A čo by si spravila, keby jej frajerka neprišla ? -

Otočila som sa k nemu a  pošepkala som ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?