Palica má dva konce

Autor: Angelika Horňáková | 14.8.2014 o 16:37 | Karma článku: 12,68 | Prečítané:  2085x

Toto je príbeh statočnej a duchaprítomnej Vierky, mojej kolegyne. Nevšímavosť až apatia voči okoliu, násiliu, zločinnosti, vandalizmu a postoju - Ja nič, ja muzikant - nie je v dnešnej dobe ničím výnimočným. Každý za seba. Mnohokrát stačí otvoriť oči, aj keď je to ťažké, zasiahnuť, aj keď máte sami strach, lebo môžete niekomu pomôcť v núdzi. Môžete sa stať jeho anjelom strážnym a vykonať praobyčajný a nezištný, dobrý skutok. Prečo ? Lebo zajtra to môžete byť práve vy, kto bude potrebovať pomoc. Lebo je to ľudské...

Bol utorkový večer. Vierka sa vracala od mamy, ktorú spolu so sestrou opatrujú na striedačku. Vierka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a keď prichádza domov, tak vystrieda sestru a pomáha svojej mame, bývajúcej v Košiciach. Mamka je síce ešte mobilná, no potrebuje pomoc pri hygiene, navariť, domácnosť obriadiť i spoločnosť. A tak sa so sestrou striedajú o mamkinu opateru.

V ten deň Vierka zmeškala autobus a najbližší jej išiel až o 20.30 h.  Potom zo stanice ešte domov, do neďalekej dediny. Ponáhľala sa pomedzi činžiaky na zastávku, ktorá mimochodom stála na značne frekventovanom mieste. Čosi ju upútalo. Bol to hluk, teda hlasy, vrešťajúce a smejúce sa, ktorých ozveny sa trieštili o múry blokov ako štipľavé strely. Zas nejakí feťáci. Vzdychla si. Inštinktívne si pritiahla tašku k sebe a s nepríjemným pocitom išla ďalej. 

Bolo už šero, no videla, že na zastávke je ešte zopár ľudí. Postávali navôkol ako sochy, vytesané do zeme. Jediný pohyb a hlučná vrava vychádzala od skupinky besnejúcich sa teenegerov. Rozhodla sa, že radšej počká za búdkou. Mala už mnoho skúseností s obťažovaním opilcov. Poznala tých výrastkov, posilnených alkoholom, či omamnými látkami, čo sa nezmestia do kože. Nuž, chcela čakať...

Vtom počula plač a dievčenský prosebný hlas... Vierka zaostrila a cez sklenené tabule uvidela asi 15- ročné dievča, obkolesené bandou opitých a vulgárnych chalanov. Jeden jej vytrhol tašku, vysypal jej obsah na zem, kopal do toho a druhí si hádzali jej mobil. Dievča prosilo, bránilo sa, fňukalo... Oni, smiech ! Vrcholom bolo, keď jej dvaja zomkli ruky za chrbátom a ostatní nechutne oblapkávali. No, do riti ! - zahrešila Vierka a okamžite ju premkla  zlosť... no nie len na tých grázlov, ale najmä na ľudí okolo, ktorí zo strachu, či nezáujmu stáli opodiaľ a vôbec nereagovali. Napadla ju bláznivá myšlienka a okamžite ju zrealizovala. Nebolo času na nejakú racionálnu úvahu.. zakrádajúce sa šero jej bolo na pomoci. Vedela, že ak by zasiahla sama, nepomohla by ani sebe, ani tomu úbohému dievčaťu... Sňala si obrovské plechové náušnice, na ktorých bola vyrytá sova, jednu si zovrela v dlani, spolu s kožennou kľúčenkou a vyštartovala... Srdce jej síce búšilo, no vsadila na prvý moment, moment prekvapenia....

- Dobrý večer - zavelila pevným hlasom, hoc jej v tej chvíli zvieralo močový mechúr nevýslovným strachom. Podišla k nim, využijúc ich náhlu dezorientáciu a  prekvapenie ... Vystrčila na bleskovku náušnicu na puzdre a hlasno zakričala : Kriminálna polícia.... dôstojníčka Molnárová...Máte nejaký problém, chlapci ? 

Totálna blbosť zabrala. To, čo nasledovalo by sa dalo opísať ako ruky a nohy zbesilé útekom... Dvaja z nich sa stihli i pekne poudierať o chodník..no zmizli ako smrad... Dievča tam ostalo, plačúc na zemi... Vierka ju objala a pomohla pozbierať veci naspäť do tašky. 

- Nooo... konečne ! - zahundral za chrbtom starší muž. - To už posielajú ženské z kriminálky ? To sme teda dopadli...cha cha cha... -

- A volali ste policajtov ? - ovládala sa ešte Vierka šplechnúc mu do tváre.

- Ja, nie ! - odvrkla robustná pani s krikľavým rúžom na mäsitých perách. - Môže si za to sama ... čo má čo chodiť po večeroch ... a ešči kukajce v takej sukni...pomaly jej zadok vidno... nemá provokovať . Ja byť jej materou, tak ju zderiem jak hada ! Tak jej treba! Aspoň sa naučí ! 

- Ale... ja som mala klavír... - bránilo sa dievča zahanbene a plakalo .

Vierke sa dvihol hnusom žalúdok. Doma má presne takú istú dcéru Zuzku. Tiež chodí na krúžky... a nosí rada sukne...

- I ten mobil ! - pokračovala vrava ,,sudcov z ľudu " Koľko musel stáť ? Tatinko , keď má na taký mobil , tak nech si po dcérušku aj chodí... Rodičom by trebalo pritrepac... Pánom podnikateľom ! Veru tak ! Pravdu máte, aj na nich prišlo...

- Ticho ! - zakričala Vierka a najradšej by ich všetkých prefackala.. - Ešte slovo a dám Vás všetkých pozatvárať za neposkytnutie pomoci... bože...

- No jasné... a už sme doma ! - zahundral chlap, ktorý sa rád počúval. - SLUŠNÝCH ĽUDÍ by ste zatvárali... a grázli Vám tu behajú ... -

- Ste rovnakí ako oni.... hanba vám .. - povedala Vierka sucho. Pochopila, že to nemá význam. Chcela odísť, čím skôr. Zavolala taxík a čakajúc na neho bokom od tej skupinky, vrčiacej a dovolávajúcej sa svojej pravdy upokojovala roztrasené dievča, ktoré sa jej držalo ako kliešť.

Zobrala Lucku domov. Bývala na Terase.

- Ďakujem..pani ...ehm... dôstojníčka ? -

- Ja nie som žiadna dôstojníčka ... a tí blbci, keby mali viac otvorené oči i hlavy ... aj by to videli...-

- Myslela som si...veľmi vám ďakujem. Hrozne som sa bála. Ešte sa mi to nestalo...ale, nepoviete to našim, že nie ? - prosila Lucka. - Klavír milujem, ale pani profesorka má čas len večer, a ja tiež ...keby mamka vedela, čo sa mi stalo, už by ma nepustila.... -

- Luci... mala by si to mamke povedať... Ľudia sú dnes hrozní. Nech ťa radšej stále niekto počká, odprevadí, alebo pre teba príde... Dobre ? Sľubuješ ? -

- Áno...veď toto mi stačilo... keby ste neprišli vy..tak...ach, tak som sa bála... - znovu sa triasla a stala malým dievčatkom, ktoré nik nechránil...

Keď Vierka ostala sama s taxikárom, povedal : Teda pani...klobúk dole pred vami... - Zrejme začul ich rozhovor a dodal : - Ľudia sú svine. Viem o čom hovorím...-

Zrejme vedel. No Vierka rozmýšľala nad iným. Rozmýšľala nad ľahostajnosťou ľudí a o tom, čo by bolo ak by tam neprišla. Chvalabohu za ten zmeškaný autobus. No jej istota a pocit bezpečia zmizol... Tobôž, keď v Lucke videla vlastnú dcéru. Prečo nik z tých ľudí nezasiahol ? 

Je to strach a obavy o vlastný život, možno pochopiteľné..ale napriek tomu dívať sa na zlo a napokon ho ešte obhajovať je vrcholne nemorálne. Možno stačilo zavolať políciu. Lucka to chcela urobiť, preto jej vzali mobil. Vierka konala pudovo, ako matka. A všetko by bolo lepšie, hocijaké následky, lebo by boli so cťou...

Tí, ako Vierka vraví ,, zbabelci", ktorí sa našli v tomto ,či podobnom príbehu, len ako prihliadajúci, pamätajte ! Palica má dva konce ! Môže sa to stať hocikomu z nás. Niekto si povie, malichernosť. Pravdou však je, že agresia a vandalizmus v uliciach našich miest narastá a týka sa to nás všetkých. Odkedy sa slabším nepomáha ? 

Vierka, ďakujeme... ,,dôstojníčka z ľudu " , naozaj dôstojná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?