Spoveď opatrovateľky........často plačem

Autor: Angelika Horňáková | 11.8.2014 o 18:49 | (upravené 11.8.2014 o 22:18) Karma článku: 15,80 | Prečítané:  5514x

Deti, sú kotvy, ktoré držia matkin život. ( Sofokles).  Najdôležitejšia žena v našom živote je naša matka. Dáva nám život, vychováva nás, stará sa o nás, snaží sa naučiť nás všetko, čo sama vie,alebo čo považuje za dôležité. Matka nesie po celý život veľmi ťažký ,,údel" a preto býva jednými milovaná a uctievaná ako bohyňa a druhými nenávidená a odsudzovaná... No jedna dobrá matka znamená viac než sto učiteľov...    

Je 20.30 h a ja zapínam SKYPE. Rovnaký čas, rovnaký pocit a hlboký výdych. Chvíľkové šťastie.... Zídem sa s deťmi a mužom v našom virtuálnom svete. Som plná emócií... no zrazená k zemi.

Moja dcéra ,,premúdrelá" vekom teenegerov ma seká mlčanlivosťou, uplakanými očami a smútkom. Cítim jej žiaľ cez tisíc dimenzií a môj priškrtený hlas sa pýta : - Je všetko v poriadku ?

- Áno... mami. - odpovie a vystrúha silený úsmev . V momente ju obsypem otázkami okolo školy, kamarátok, frajerov... Jemne ako prstom do masla, snažím sa uchopiť,, zlého chrobáka" a rozpučiť ho...

- Naozaj ? - nalieham.

- V pohode... to len... áále, to je taká hlúposť ... - a šikovne ,, prepne kanál". Svet je naruby. Vzdialenosť medzi nami sa v momente zväčší, akoby vám uletel z dlane motýľ. Cítim sa previnilo. Keď bola menšia telefonovala, písala, štebotala... Teraz vhupla do sveta teenegerov, prvých lások i sklamaní, do sveta tých najkrajších a najvzácnejších ,,hlúpostí". A ja pri nej nie som. Uvedomím si tú bezmocnosť a cítim smútok, sklamanie. Predovšetkým zo seba.

Keď som doma, sme spolu málo...sú v škole, v práci..Znovu sa vracajú so svojimi zážitkami na pokračovanie... Tie, o ktorých viem tak málo. Napadne mi. Stojí to za to? Dokedy sú deti deťmi? Je vôbec táto práca vhodná pre ženy, ktoré majú doma ,, nedorastencov "? Cítim, že nie. Viem to.

Matka je rodina, matka je objatie, pohladenie, slovo Božie a láska. Kedy sa matka zmenila na banku s peniazmi, na ,, Oslíka, otras sa " ? Mám nádherné šťastie v podobe dvoch detí a domova. Len mi chýba čas si toto šťastie užívať. To je na mojej práci najťažšie... Tie ,, stratené hlúposti", ktoré trápia naše deťúrence. Som preto zlá matka ? 

Prehltnem dni , míňajuce sa v Rakúsku, i výčitky a tých 90% myšlienok na rodinu...

Vychovali ma v dobe, keď rodina bola základom života. Keď nažívala často i v trojgeneračnom zväzku. Dnes sa rodiny rozpadávajú po svete a hľadajú zúfalo to, čo mali na dosah... Veľké domy ostali prázdne, lebo sa stali priúzkymi aj pre dvoch ľudí...

Dnes síce dokážem zabezpečiť rodinu, školy a deťom aspoň slušný štandard... ako my všetky , v zahraničí pracujúce slovenské ženy, ale to nie je všetko, lebo popravde sme oveľa chudobnejšie. Vraciame sa okradnuté o dôležité momenty zo života detí. 

Keď som bola tehotná, vrcholne šťastná, sľúbila som svojmu dieťaťu, že ho budem chrániť a milovať, že tu pre neho budem vždy... Porušila som ten sľub a okradla , vedno s tisíckami iných matiek o šťastie byť im nablízku, zvlášť, keď my sme to šťastie v časoch detstva mali. Lebo boli také časy, keď nás mamy čakali doma, či už s varechou na výprask, bozkom na čelo, pohladením...alebo LEN TAK svojou teplou prítomnosťou.

Nové časy nás obalili materializmom a povrchnosťou. Bola som i ja zahnaná do kúta... a v tej chvíli sa mi zdalo riešením odísť do AT tým najrozumnejším... Len na rok, kým nepoplatím dlhy a záväzky, kým syn neskočí strednú ... potom dcéra...Keď bude lepšie. I vyčkávam na tie ,, sľubované lepšie časy". A mesiace plynú. A roky plynú . A tých pár stovák kilometrov vzdialenosti sa stáva neprekonateľnou priepasťou strateného času...

Zvykli sme si na to. A pravdou je, že sme k tomu prinútili aj naše deti. Naučili ich poznať hodnotu peňazí, pričom skutočné hodnoty vyplakávame do vreckoviek. Všetku zodpovednosť sme si naložili na svoje plecia a pod ,,matkinu sukňu" prichýlili cudzích ľudí...

Ako matka často plačem a ten popol, ktorý si sypem na hlavu mi zastrel pokoj v duši. Každá matka, ktorá musela odísť za prácou mala vážne dôvody, verte mi. Nevie, kto neprežil. Prítomnosť je len zrkadlom doby, ktorá zabíja skutočné hodnoty.

Študujem, pracujem a vyťažujem nad 100%, aby som mohla ostať konečne doma. Verím, že šťastie praje pripravenému...No na túto moju vnútornú Apocalypsu ma nik nepripravil.

A možno sa stačí iba rozhodnúť... a prinútiť telo, aby následovalo i srdce. Beztak stále poletuje nad Slovenskom. 

Mnohokrát, keď počúvam tieto vzlyky matiek si predstavujem , ako sa všetky tie ženy zídu pred budovou našej vlády a zakričia DOSŤ ! 

Byť dobrou mamou je veľmi ťažké... no ťažšie je ňou nebyť... 

Som silná žena...len to materinské ma vždy zabolí a ja si poplačem... No verím, že čoskoro....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?