Opatrovateľka, ktorej sa boja kominári

Autor: Angelika Horňáková | 17.7.2014 o 19:21 | Karma článku: 12,55 | Prečítané:  3800x

Začiatky opatrovania bývajú tie najzaujímavejšie. Vychytávky vtipných príbehov, ktoré odstupom času zľudovejú a pobavia i samotných aktérov často šialených udalostí. Jeden človek, jeden príbeh a každý situačne odlišný.  

Kominár, kominár, kedy si sa umýval ? Včera večer v sobotu, keď som nemal robotu ! Detská odriekanka, ktorú pozná hádam každý. Kominár symbolizoval šťastie a na Slovensku sa rýchlo skultúrnil zvyk chytať kominára za gombík. Dotknúť sa šťastia. Hmmm...

Jolika nastúpila do rodiny takpovediac za cesty. Mala ,,pech". Pacientka, ktorú opatrovala krátko, žiaľ zomrela, sotva sa stihli spoznať. Už sa balila domov a zaťažkávajúce pocity zvierali jej žalúdok. Konečne po troch mesiacoch našla svoju prvú robotu a vydržala jej sotva dva týždne. Agentúra zareagovala pohotovo a na otázku, či je schopná hneď nastúpiť na nové miesto odpovedala nadšene : - Áno !- A tak cestovala o dúm dál, do malého mestečka pri Linzi. Tešila sa. 

Po zhrnutí inštrukcií jej striedačky zistila, že pacientka je relatívne bez väčších problémov, poukazovala jej dom, oboznámila so zaužívaným rituálom domácnosti. Rozkošný domček stál na konci ulice a objímali ho dve statné borovice. Záhrada, tajomnejšia ako Lochnenské jazero sľubovala oázu pokoja a relaxu. Alles klapt ! Bonusom boli štyri kolegyne v susedstve. Sama nebude. Veľmi sa tešila, veď celý život prežila v meste, v paneláku a toto spĺňalo do bodky jej tajné želania...

Ráno svižne vstala a podľa napísaných inštrukcií odkrojila prvý krajec svojho turnusu. Keďže babka ešte spala, zašla i do záhrady, natrhala pár tulipánov a vyzdobila nimi prekvapenú vázu. Spokojne si pospevujúc chystala raňajky, keď v tom zazvonil zvonček pri vchode. Otvorí dvere a tam stojí kominár. Ale nie hocijaký, priam rozprávkový. Postarší, guľatý ujo s dobráckym a náležite učmudeným výrazom v tvári, čapicou, čo kričala šedou belobou a obrovským kutáčom, omotaným okolo pleca, pripomínajúcim túliacu sa čiernu mačku. Usmial sa a v tom širokom úsmeve zažmurkal zlatý zub, ktorý dodal jeho zjavu nevídaný šmrnc. Jolika sa zháčila. Po prvý krát v živote videla kominára, a ešte akého ! Akoby ho ktosi vystrihol z rozprávkovej knižky a prilepil do verají dvier.

Hlasno pozdravil, sňal čapicu a žmurkol. - Prišiel som vyčistiť komín ! - zasalutoval a už bol vo vnútri, nečakajúc ani na pozvanie. Zrejme sa tam vyznal lepšie ako ona...

- Som Jan..a vy ste asi tá nová opatrovateľka zo Slovenska ? - srdečne jej stisol ruku a zasa žmurkol. Jolika očervenela ako jahoda na slnku. - Tak..nech sa páči - Ale on nečakal a zmizol v útrobách domu rýchlo ako kúdol prachu, ktorý zmetal. Za tých pár minút sa snažila nájsť v popise práce zmienku o kominárovi...nič. Zrejme kolegyňa zabudla.

- Hotovo ! - trhla sebou , keď začula jeho hlas.

- No a čo som dlžná ? - opýtala sa a podišla k nemu.

- Jáj...zabudol som. - zasa žmurkol..a v tom urobil niečo, čo Joliku k smrti vydesilo. Siahol si na rázporok nohavíc a než stihol čokoľvek povedať, vytiahnuť...Jolika zvrieskla ako pomätená a rukami si zakryla oči, trasúc sa strachom i hanbou.

- Chyťte si ho... - začula ešte...alebo nie ? a totálne zle zareagovala. Ach...ten stres a počty do desiatich, tie nás často vyhubujú...

- Ty úchylák ! - to už nemecká konverzácia skončila a nastúpila tvrdá slovenská zásoba nadávok. Buď to bol ten gombík príliš malý, alebo ona často sleduje krimi seriály, lebo prestala racionálne uvažovať a zúžitkovala rady svojho muža - policajta , ako konať v prípade pokusu o znásilnenie. To jest - kolenom mu kopla do rozkroku. Našťastie neobratný a príliš pomalý pohyb ho prekvapil ,,iba" stredne silnou bolesťou. No do kolien išiel v momente. Kľakol pred ňu ako pred Obraz boží, tváriac sa šokovane a úškrn bolesti potvrdil jej dočasné víťazstvo.

- Preboha ! To..čo si urobila ? - precitla, keď začula slovenskú reč. Vo dverách stála žena( jej kolegyňa zo susedstva ) a v rukách držala tanier s voňavou bublaninou. - To je náš kominár Jan...- a začala sa tá trúbka smiať, až štikútala. - On je zvyknutý..teda my sme ho tak naučili, že nám dá chytiť gombík pre šťastie....Čo si si myslela ? - Potom sa zohla a pomáhala Janovi navrátiť sa k znesiteľnej realite.

Ktovie, čo si o tom myslel Jan. Naposledy utŕžil takú bolestivú ranu pri futbale. Nuž za dobrotu na žobrotu ! Až potom Jolika pochopila, že jediný gombík mal len na nohaviciach, kabátec so zipsom jej predsa núkať nebude.

Do svojich poznámok si poznačila : Ján je kominár , nekopem ho do rozkroku a chytám za gombík...pre šťastie. Táto podčiarknutá poznámka bola však zbytočná. Jan už neprišiel, teda nie počas jej turnusu. Bál sa jej ako čert kríža !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?