Neberte nám princeznú....neberte nám Rainerku !

Autor: Angelika Horňáková | 1.7.2014 o 12:21 | (upravené 1.7.2014 o 13:57) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  1322x

Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte !!! 

Posledný júnový víkend sme strávili vo Vysokých Tatrách. Na turistiku po Tatranskej magistrále som sa tešila už pár rokov. Ako mnoho iných, pracujúcich v zahraničí mi čas neprial a tak sme konali spontánne. Ideme ,a basta ! Naše Tatry som prebrázdila naposledy pred 15- timi rokmi a odvtedy sa toho veru mnoho zmenilo. Po krutom vyčíňaní prírodných živlov som s uboleným srdcom sledovala spustošené osady, cintoríny padlých stromov. Zvieravý pocit lovil v pamäti podobu zašlej nádhery. Pamätám si obraz hôr z čias, keď ste mohli poblúdiť v zalesnenej ,,džungli" už po prvom výstupe. Sila prírody je však nepopierateľná, je to fakt, ktorý nedokážeme zmeniť, snáď len pokorne prijať a vziať si ponaučenie. Človek mieni, Pán Boh mení...

Za pár dní sme stihli pár skvelých túr...od Štrbského Plesa po Popradské Pleso, prekonať Sedlo pod Ostrvou ( miestami aj štvornožky) až po Batizovské Pleso. Odtiaľ sa skĺzali dolu po kamenistom chodníčku medzi kosodrevinou a čarokrásou až ku Vyšným Hágom. Ubytovaní sme boli v Starom Smokovci a hlavným cieľom bol Rainerov útulok i Studené vodopády. 

Najstaršiu chatu na Slovensku som nikdy nenavštívila. Bola mi známa len z médií a rozprávania priateľov. Svojej popularite sa tešila vďaka jej skvelému nájomcovi, chatárovi Petrovi Petrasovi, ktorý z chátralej chaty vytvoril takmer rozprávkovú chalúpku, hodnú obdivu, záujmu a uznania.

Jeho  Betlehem zo snehu a iné atrakcie lákali a lákajú našincov, ba i zahraničných zvedavcov. Keď sme k nej konečne dorazili, obdarení navyše skvelým počasím, bola som spokojná a šťastná. Už na prahu dverí ma ovanula vôňa škorice a rušivý moment búrlivých debát. Zapojila som sa do diskusie a podpísala petíciu. Krása prírody, hukot vodopádov a čistý, tatranský vzduch kazilo ovzduším ľudskej nenažranosti...

Príbeh chatára Petra Petrasa tak ožíval ako rozprávka starej materi, bohužiaľ nie s dobrým koncom. V roku 1997 dostal túto chatu, resp. hŕbu kamenia a odpadkov do prenájmu pán Petras, Nik iný o ňu nejavil záujem. Roky iba pustla a chátrala v tejto panenskej divočine. Po roku  tvrdej driny a úsilia, lásky a zároveň úcty k dedičstvu našej kultúry ju sprístupnil verejnosti. Stala sa lákadlom a vyhľadávaným miestom turistov. Ďalšia generálna oprava prebehla v roku 2003. Za celé tie roky pán Petras prichádzal do útulne, vynášal i znášal potraviny, zároveň vytvoril i obľúbenú tradíciu stavania snehových sôch, či atraktívneho kultúrneho podujatia na Troch kráľov.

Zmluvu o prenájme má pán Petras uzatvorenú do konca tohto roka. Správca chaty, teda Štátne lesy TANAPU sa chystajú v závere roka vyhlásiť výberové konanie. To je tak typicky slovenské !

Podľa slov tatranských lesníkov bude mesiac pred vypršaním zmluvy vyhlásená verejná súťaž na prenájom tejto chaty. Za nájomcu bude vybratý návrh, ktorý ponúkne najvyššiu sumu ! Dôvod ?

Novela zákona O správe majetku štátu. Tá nadobudla účinnosť 1.7.2013. Teda podľa nej znie ich alibistická výpoveď - Sme povinní postupovať v súvislosti s prenájmom, či predajom majetku vo vlastníctve štátu, ktorého sme na území TANAPU správcovia.

67- ročný chatár Petras, náš tatranský horský nosič a poklad cíti krivdu, nespravodlivosť a to právom ! Jeho slová sú ozvenou, ktoré zachycujú mĺkve štíty - Tento štát má zákony, ktorými podporuje ľudí, ktorí sa nažerú hotového... Už fungujúce veci, za ktorými stojí poctivá, dlhoročná robota, nechá zruinovať a zlikvidovať. Príkladom sú mnohé tatranské haraburdy a do neba volajúce tatranské, zdevastované chaty.... Niekoho, kto z popola a ničoty vlastnou prácou vybuduje z ničoho cestovný ruch, chce ten istý zákon potrestať . Je to nezmyselná a cielená legislatíva. Šach- Mat..

Na tieto ostré výčitky má pán Petras plné morálne právo. Bol to práve on, kto 150- ročnej Rainerke vdýchol život a osobitný štýl, kto jej svojím potom a láskou vtesal punc krásnej slovenskej tradícii, ktorá dýcha priam rodinnou atmosférou. 

Bola som tam a hnev na samopašných zákonodárcov, nenažraných biznismanov, slepých byrokratov, vidiacich všade len prospechárstvo mnou poriadne zalomcoval. Horlivo som podpísala teda petíciu a podpísala som ju poctivým potom, ktorý oblial moje telo po náročnej túre. 

Ako hrdý Slovák sa však pán Petras nemieni vzdať. Je rozhodnutý sa do súťaže prihlásiť, aj keď tuší, že to bude tvrdý boj. Jeho pocity sú skeptické. Nemôže sa zbaviť dojmu, že celé toto divadlo, nezmyselná licitácia je šitá na mieru tým, čo majú  peniaze. Podľa neho by každý, podobný prípad mal spadať do kategórie osobitného zreteľna - zákon by na to nemal zabúdať. Cena totiž v rámci súťaže môže byť extrémne vysoká a tým v neposlednom rade ovplyvní i ceny služieb na tejto chate. Občerstvenie na Rainerke patrí v súčastnosti k tým najlacnejším, teda i prístupným - nám obyčajným Slovákom. V pripravovanej verejnej súťaži ide podnikateľom o čo najrýchlejší zisk a peniaze investované do prenájmu budú chcieť mať, čo v najkratšom čase späť. To je logické.

Konkrétne podmienky súťaže nie sú zatiaľ presne stanovené. Pán Petras dal do tej chaty okrem vlastných prostriedkov i svoju dušu a vzácnu atmosféru, ktorú nikde inde nenájdete. Jedine na Rainerke som bola hrdá Slovenka. Zamilovala som sa do nej na prvý pohľad ! Či tam prídete v lete, v zime, v noci, alebo uprostred dňa, čaká Vás vôňa pece a človečiny...

Čo možno odporúčať pánovi Petrasovi ? Pragmatizmus ?

Nájomná zmluva končí , teda rešpektovať zákon, mohol by podľa Občianskeho zákonníka požadovať protihodnotu - teda, o čo sa zvýšila hodnota vecí - rekonštrukcie, stavebné úpravy ... možno vypracovať znalecký posudok, ale s takouto ,, pohľadávkou" by museli súhlasiť Lesy SR. A tomu nik neverí. Takéto prípady uplatňovania zákonov poznáme z dennej reality. Záujmy ,, skupiny" prebíjajú akékoľvek zákony, morálku i záujmy verejnosti... Na Slovensku je to tak.

Bola som v Tatrách. Komu dnes patria luxusné chaty, liečebné domy, zmenené na hviezdičkové hotely ? Komu patria staveniská, rekonštrukcie a prevádzky desiatok najvýnosnejších vlekov a lanoviek ? 

Komu vlastne patrí Slovensko ???

EJ, BISŤU ! VALAŠKOU DO PÁNOV !

Pán Petras, držím Vám prsty v tomto boji s veternými mlynmi... moje srdce i podpis máte a pevne verím, že Vás podporí každý hrdý Slováčisko . 

Keby hory vedeli rozprávať..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?