Klopte a bude Vám otvorené.... a ak nie, buchnite !

Autor: Angelika Horňáková | 20.6.2014 o 16:02 | (upravené 20.6.2014 o 16:11) Karma článku: 11,64 | Prečítané:  2501x

- Dobrý deň...dovolala som sa správne ? Farský úrad ? - - No...áno...o čo ide ? -  - Ja som...teda..chcela by som Vás ,velebný Otče poprosiť...skolaudovali sme dom a radi by sme ho dali posvätiť...Nebola som doma...a - - Pani ! Pred týždňom sme chodili  ! Jasne som to vyhlásil..že treba na Farskom úrade ohlásiť, ktoré domy, prosto kde a kedy...Momentálne nemám čas chodiť kade- tade... Musíte počkať ! - - Ja sa ospravedlňujem, ale ako vravím...bola som pracovne v zahraničí...viem, mala som na to myslieť skôr ... my sme tu noví ... a chceli... - - Ako vravím ! Teraz už nie...o rok ...je mi ľúto...treba si čítať oznamy našej farnosti ...- - Prepáčte mi, prosím... ja viem, že je to narýchlo...no nedalo by sa to nejako zariadiť ? Povedzme by som priplatila, jasné že to nechcem zadarmo...Revanšovala by som sa Vám...teda farnosti...- Ticho a šuštanie v telefóne. - No...tak dobre... kde to bývate ? -

Som veriaca . Nech si hovorí kto, čo chce. Svetské zákony môj život ubíjajú, sú čiernym Petrom, ktorý tak často prebíja tie božie zákony. No mám svoje eso v rukáve, mám vieru. Ako katolíčka som sa snažila dodržiavať sviatosti a okrem toho milujem vôňu kadidiel , pokoj a mier v duši, keď len tak sedím v lavici a premýšľam... o božích úmysloch, o zmysle života, ale najmä o človeku. Tak ako sa stráca moja viera v spravodlivosť človeka voči človeku, stráca sa i moja vznešená ilúzia, ktorú som si od malička pestovala. Už nechodím do kostola, stal sa pre mňa, bohužiaľ akýmsi ,,blšákom". Je mi ľúto, že všetko to, čo sme mohli po nežnej revolúcii sme totálne spackali. Náš štát a jeho inštitúcie zažívajú kolaps. Žiť v chudobe a čistote je dnes preludom, len fantazmagória pre posledné verné ovečky, pre tie babky, ktoré si ukrajujú z úbohého dôchodku, aby si predplatili cestu do neba. Štatistiky- tie neúprosné tvrdé čísla nás denne ubezpečujú o tom, že ľudia strácajú vieru. Je to vina cirkvi- jej manažmentu a farizejského prístupu k ľudu. Víno pije a vodu káže ! Nuž, škoda tu slov, lebo podstata problému tkvie v každom z nás..Hranice pokory sme posunuli, sme skazení a ženieme sa do neznáma, známeho zatratením. Môj ,,rozvod" s cirkvou nemá nič spoločné s vierou. Práve naopak. Cítim sa slobodnejšia, keď som sa dištancovala od novodobej diktatúry cirkvi. Modlitby ustáli a ružence sa len hompáľajú ako amulety šťastia na spätných zrkadlách áut. Symboly, ktoré zapadajú prachom. Napriek mojím obavám boh zostal vo mne, a ja ho velebím činmi, nie planými odriekaniami a rečami, ktoré nudia, nevoňajú a protirečia si.

Za čias totality bola cirkev ,,nežiadúca", ale o to viac slobodnejšia, flexibilnejšia a odhodlanejšia brániť si svoje zákony, svoju lásku a poslanie. Neboli to plané sľuby. Cirkev bola rebelant a jej utláčanie ju iba posilňovalo. Potom prišlo uvoľnenie, sloboda a záhaľka. Rok 1989.

Cirkev rovnako ako iné ,, vykorisťované" inštitúcie začala rásť, zmáhať sa a dvíhať hlavu...Príliš vysoko. Vatikánsku menu vymenila za peniaze, ktoré smrdia. Služba bohu sa stala atraktívnym zamestnaním, plným výhod - materiálnych a povrchných.  V ekonomickom pojme ju možno zaradiť do terciálneho sektoru, ale právom ? Neplatí daň , nenesie následky, ako bežný podnikateľ... Kto by sa opovážil ? Vzrástol počet teológov, začali sa budovať honosné fary, zatiaľ čo roľnícke družstvá upadali..

Cirkev , flexibilná a novátorská rástla ako dobre živená huba po finančnom ,, live daždi" . Peniaze do zvončeka vystriedali cenníky a poplatky, ktoré sa pravidelným zvyšovaním kvality života, prispôsobovali trendom. Chceš svadbu ? Chceš pohreb ? Chceš krst ? ZAPLAŤ !!! Milodary a milodary...nech svet vidí, ako sme sa postarali o našich úbohých cirkevných hodnostárov.

Pred rokmi mi zomrel svokor. Dvadsať rokov robil v kostole muža pre všetko, staral sa o farnosť. Bol silno veriaci , ale hlavne dobrý človek. Okrem tvrdej práce vo fabrike, venoval svoj čas bohu....Nič za to nechcel. Jeho viera bola silná, odhodlanie čisté a ľudské... Keď zomrel, vybavovali sme pohreb. Ten čas značne otriasol mojou vierou. Pán farár na nás nemal čas, bol neochotný, večne zaneprázdnený. Stále sa ponáhľal. Keď sme ho konečne zastihli : A kedy to má byť ? - V piatok , duchovný otec... - No....to bude problém..viete ja už mám na ten čas neodkladné povinnosti...Pohreb samozrejme odslúžime, ale bez omše...dodatočne to potom doženieme... 

Nedokázali sme to vysvetliť svokre. Bez omše ??? Len tak ? Však sa dedo bude v hrobe obracať ! Nuž, chceš, nechceš, konaj. Miestny podnikateľ, ktorý nos do útrob kostola nestrčil, no pravidelne bol vyvesený ako chvála za štedré, finančné dary na dverách kostola, mal svoje kompetencie. Svokra išla za ním a prosila. A hľa, boží zázrak ! Duchovný otec zavolal sám a pohreb sa konal i s omšou...Tak ako to má byť - po známosti. Pred pohrebom som sa prvý krát nedokázala vyspovedať. Farár, ktorý na mňa pozeral mi dvíhal adrenalín a ja nie a nie sa otvoriť. Odrazu mi ťuklo. Tento obyčajný, cudzí človek, stratil moju dôveru a okrem rúcha som nevidela nič, čo by naznačovalo...toto je tvoj pastor. Pošpinil ma, a ja by som ho v tej chvíli najradšej prefackala ako neposlušného a rozmaznaného galgana.

...Drahé ovečky, naša farnosť Vám týmto oznamuje, že neprijímame žiadne dary v podobe vajec a jedla ( toť oznam počas Veľkej noci ). za peňažné dary - Pán boh zaplať ! A bolo to...

Ovečky platia-  veľké honosné fary, drahé autá , režijné náklady farnosti  a kostola, opravy, stavby, dary, večere a biznis. Slovo, ktorému ani Pán Ježiš nerozumie.

- Nie ste zosobášení, nemôžem Vám pokrstiť dieťa - riekol farár kamarátke, ktorá mu na to povedala : Pán Ježiš volá : Priveďte maličkých ku mne... Až tretí opýtaný duchovný pokrstil a to bez výhrad - Dieťa je nevinné a čisté, nemôže za svojich rodičov...potrebujeme ovečky, jahniatka, aby nepoblúdili...- boli jeho krásne slová. 

Áno, aj cirkev potrebuje svoje ovečky. Je rozmaznaná, samoľúba a od rozkoše skáče príliš vysoko. Ale tuším, prečo je na Slovensku taký neporiadok. Každý jeden z nás platí cirkev, či už je ateista, katolík, protestant...či iného vierovyznania. Nepotrebujú nás, obyčajných veriacich, ktorí sa k bohu obracajú s dôverou a láskou. Politika a cirkev nejdú dokopy. Je to ,,manželstvo" z rozmaru a rozumu, nie zväzok z lásky.

V Rakúsku cirkev platia ľudia. Aj moja pacientka platí ročný poplatok, daň cirkvi - 240 eur. A to by ste mali vidieť, ako sa snažia. Štát im nedá nič, má svoje svetské záväzky. Jednoduché a prosté.

Myslím, že ovečky sú stále, len pastieri sa nám kdesi zatúlali...nuž zleniveli, nemusia sa drieť o priazeň, lebo im pečené holuby padajú samé do krásnych farských záhrad....a to nie je spravodlivé. O tom by mohol polemizovať malý podnikateľ, ktorému úrady neodpustia ničovaté nič a ešte si musí udržiavať záujem klientely...nebude odberateľov, nebude zisk. Logické. 

Azyl ľudia hľadajú v alkohole, gamblérstve, drogách, ba aj samovraždách.

Klop...a bude ti otvorené !

V gréckej mytológii musíte za prevoz duše zaplatiť. Je to akt pohrebnej kultúry. My, katolíci klopeme a klopeme a keď už po dlhej chvíli niekto otvorí, pýta peniaze za sprostredkovanie posledného pomazania, za vstupné i odstupné, hneď na prahu...

Stačilo by poupratovať, očistiť plevel od zrna, aby tí duchovní, z ktorých rúk som poctená prijať Telo božie mohli vstúpiť a naplniť nás vierou i láskou. Tak veľmi ju potrebujeme. Potrebujeme znovu veriť, nie v boha, toho máme v srdci, veriť v človeka, stvoreného na obraz boží... jednoduché. 

Politika a cirkev nerobia dobro. Posledné roky som sa napočúvala smutných príbehov, nepekných skúseností s cirkvou, no ľudia sa boja hovoriť. Mlčky nesúhlasia. Poznám pár duchovných a rehoľných sestier, ktorí sú ozdobou domu Pána...sú anjelmi, priateľmi a pritom ostali iba ľuďmi... A je ich omnoho viac, ale i oni majú svojich spupných ,,šéfov". Srdce čisté, no ruky zviazané...

Stále menej a menej mladých ľudí sa utieka k bohu a viere...Je to pochopiteľné z ich strany, no alarmujúce zo strán cirkvi, ktorej sa pomaly borí jej základ a hodnoty a ona sa len prizerá... 

Pred pár dňami do mňa vstúpilo svetielko, také šťastíčko. Moju imobilnú babku v Rakúsku prišiel vyspovedať farár. A ušlo sa aj mne. Ja so slovami - Nie som hodná...nebola som v kostole...ani na spovedi už celú večnosť...a...- Prerušil ma s úsmevom a povedal : Boh Vás má rád...a ja tiež...poď dieťa - Bol to krásny duchovný zážitok. Síce som mu polovicu nerozumela, ale terapeutické účinky sa dostavili okamžite. Duchovné naplnenie. Bez otázok, výčitiek a podmienok. Vyspovedal ma, obdaroval Božím telom a dokonca i posvätil dom...sám od seba. Chcel vykonať v príbytku, čo najviac... veď ho aj za to platia...nesmie ich sklamať...

Všetko, čo iným činíte, akoby ste mne činili.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?