Spoveď opatrovateľky... a moje odpustky. 3. časť

Autor: Angelika Horňáková | 10.5.2014 o 8:42 | (upravené 10.5.2014 o 16:01) Karma článku: 17,05 | Prečítané:  17003x

Ak som spáchala v terajšom, alebo minulom živote zlé skutky, verím, že táto práca je najlepšou cestou, ktorá vedie očistcom...Až tu som pochopila výraz slov -Boží úmysel...

Môj prvý turnus by sa dal nazvať katastrofou. Pokazila som, čo sa dalo. Základy nemčiny som ovládala, no zaliezli kamsi do čriev a vychádzali tie hnusoby iným otvorom, ako ústami. Zahnala som ich čiernym uhlím. Babka i rodina však boli úžasní a veeeľmi tolerantní. Chápali moje rozpoloženie nováčika - Vedľa jak tá jedľa. Svoj pocit by som však nazvala ,, kukám jak patkaň spoza lady." Moja komunikácia sa prehupla do akejsi neverbálnej formy, keď úlohu jazyka, prevzali ruky. Ak by som tomuto môjmu komunikátovi dala viac svedomitosti, v rekordne krátkom čase by som sa určite naučila posunkovú reč. Môj zmľandravený jazyk zaliezol zrejme do svojej,, kancelárie", kde zúfalo hľadal správny ,,šuplík" nemeckej konverzácie... Bola som prosto teľaťom.

Druhý deň prekryl šlamastikou ten prvý vo všetkých bodoch. Podcenila som svoju nervozitu a vybrala sa autom na nákup. Ďaleko som nedošla. Len po bránku, ktorá odrazu vzdorovito zavrela svoju elektrickú papuľu, aby sa zahryzla do môjho ,,chrobáka". Automatickú bránu som veľmi podcenila a jej sa zrejme nepáčilo moje,, štelovanie" sa do jej otvoru, akoby sa mi ona schválne uhýbala... Oškrela som celý bok auta, zakliesnila sa ako rybacia kosť v krku. To škrípanie som počula až kdesi v strednom uchu. No zbohom! Tak tu som skončila! Nie vodičák...ale metlu mi do rúk! A ja, ťapa bláznivá, som sa ešte začala smiať. Síce to bol smiech cez slzy, ale uľavil. Babka sa chudera domotkala o dvoch paliciach až ku mne...a keď videla, že som v poriadku, kývla rukou, akoby zahnala roj múch a pokynula mi nech to auto dám späť do garáže. A basta! Nič sa nestalo. Keď sa darí, tak sa darí...Reku, dám spiatočku, ale za akého diabla som tam dala jednotku...neviem... Šliapla som na brzdu, vidiac babku pred sebou...Odniesla si to jej dvadsaťročná palica. Našťastie. Ležala tam skrivená a zrejme i šokovaná. A stačí!

V ten deň babka auto sama odparkovala a ja som sa od hanby šla prepadnúť minimálne do Užghorodu. Naozaj, nič sa mi nedarilo. IMPROVIZUJ !!! Snažila som sa držať,, fazónu" ostrieľanej i naďalej. Dnes sa usmievam nad tou horlivou snahou, podobajúc sa na prisatého kliešťa, ktorého ako vytáčate, tak otáčate - nepustí...

Opatera o babku mi išla akosi od ruky, samozrejme výborne spolupracovala a aj keď som každé ráno videla v jej očiach zdesenie ( kto je tá strapatá blondína ?) . Môj úsmev ju okamžite odzbrojil. Taký úsmev bola moja devíza a činil zázraky. Bol mojím vysávačom, ktorý nenápadne sal chyby a trapasy. Zapínala som ho každý deň, nestojí nič, pracuje na rovnakom princípe ako solárny článok... Keď sa usmejete, zažne sa svetlo. Starí ľudia milujú úsmevy a jedlo. Apropo... To bola chvíľa, keď som babku nadobro zviedla. Prízemné, ale účinné. Po pohorení s autom som začala s únikovým plánom. Upiekla som buchty ( mojím buchtám ešte nik neodolal). Len čo ich babka ochutnala, bola moja...

Okolie Linzu je obsypané opatrovateľmi. Vytvárali sa pekné, ale pominuteľné priateľstvá, pomáhali sme si, držali sa nad hladinou... Tak spoznávate rôzne situácie i stavy pacientov. Najdôležitejším je, ale váš kolega ( striedačka), lebo len vy dvaja ste sa stali súčasťou rodiny ( vidíte na všetky svetové strany taniera). No a tu nastáva typická slovenská neschopnosť akceptovania. Spôsob opatrovania má každá iný, je to prirodzené.

Ku príkladu : ak dáte dvom ženám vajíčka, aby urobili praženicu, tak nezvratne rozbijú inak, pripravia inak, aj keď výsledná chuť sa môže značne podobať. Bohužiaľ  sa symbióza zriedka usádza v dvojčlennom kolektíve ONA + ONA . Slepačie spôsoby, ktorá znesie väčšie vajce už priniesli nie jeden otvorený konflikt, pri ktorom je rozumnejšie zutekať kade-ľahšie... Duely sa tak prenášajú do internetových poradní a arén, či dokonca prenášajú i do vozidiel...

- Ty..krava sprostá ! ... - a ďalšie ,,vypískané vyznania" rezonovali v aute cestou do Rakúska. Hádka cez telefón. Potom tá,, právom nasratá" žena viedla vášnivý monológ, okorenený nadávkami na svoju neschopnú striedačku, jej spôsoby a svojský prístup. Prísediaci, napoly ohluchlí, klipkali očami tváriac sa prítomne. Jediné pozitívum - vodič nemal šancu zaspať za volantom. No pravý ,, teatr" len prišiel, keď sa tie dve do seba pustili LIVE, hneď po príchode na miesto. Vodič musel použiť ramená a hlas, aby ich spacifikoval... Viac som ich nevidela, no nezabudnem na pohľad starého pána, ktorý stál obďaleč a triedil svoj úžas. Súboj titanov. Tomu sa vraví: kadiť si do vlastného hniezda. Do takejto komunikácie je najvhodnejšie zapojiť len obyčajnú štvorku - dostatočnú. To znamená štvoro očí a uší...Takéto potýčky však nekončia a konajú sa bohužiaľ denne.

Viete kto je Slovákovi v zahraničí najväčší nepriateľ? Slovák. Či už kolegovia, agentúry, spolucestujúci... Neviem, či máme na seba za hranicami nejakú zvláštnu alergiu. Bude to asi tým našim, po stovkách generácií dedením mottom- Keď má sused dve, ja budem mať tri !

Kde nemôžeš poslať anjela, pošli muža. Osvedčená kombinácia MUŽ- ŽENA zožali doposiaľ najväčší úspech. Nepočujete od ,,hašterivej" - bordelárka, alkoholička, klamárka...tu sa ,,ženský zákon" neuplatní. Práve naopak. Muža- kolegu si každá pochvaľuje. Poznám stovky mužov- opatrovateľov. Sú to opravári pokrivených charakterov...poväčšine. Sú to naše slniečka, nereptajú, nepletkujú a ich úsmevy sú ako ,, rovnátka" zlej nálady. Všade na svete sú zmiešané, pracovné kolektívy tie najstabilnejšie i naproduktívnejšie. Možno je to tým,, maličkým erotičnom", ktoré pocukrí stereotyp a tvrdú pracovnú morálku... Ktohovie...

Mala som šťastie na kolegyne. Za to šťastie som sa odmenila ďakovnými modlitbami. Môj život sa rozkrojil a každý krajec chutil inak. Babka časom pochopila, že som Slovenka a nie Slovinka, že bývame v domoch nie v,, papierových kartónoch" a dokonca máme aj televíziu. Maličký sarkazmus nemierim na babkinu mýlku, nakoniec i západ kŕmili dezinformáciami o postkomunistických divochoch, preháňajúcich sa po stopách ,,Attilu " naprieč Černobyľom zamorenou krajinou... začali sme sa deliť o svoje spomienky i rodiny, začali sme sa spoznávať, lebo opatrovateľ versus pacient tvoria zväzok, ktorý by mal poznať svoje silné i slabé stránky. Naučila som sa pracovať s pacientom, ktorý trpí Parkinsonom, demenciou a čiastočnou pohybovou imobilitou...Dá sa to. .

Mnoho kriku pre nič. Stretla som sa so zúfalými opatrovateľmi, ktorí ,, majú na to" posunúť sa k tej ,,kvalite", len im chýbalo šťastie.

- Môj starý je hlúpy dement...už nevládzem ! - Vážte slová ! Demencia, nie je nadávka, je to choroba, rovnako ako Alzheimer- najväčší strašiak pre opatrovateľov. Moja kolegyňa mala takého pacienta a po dvoch mesiacoch skončila na liekoch. Bol agresívny, robil veci, ktoré sa priečili zdravému rozumu, telesne napádal a vôbec ho netrápil dôsledok činov, ani váš, týždeň odkladaný spánok a oddych...prosto, rezal a pílil uši i nervy , aby svoj počin aj hneď zabudol. V priebehu roka sa pri ňom vystriedalo kvantum opatrovateľov - márne. Nik nevydržal. Myslím, že v tomto prípade, pochybila agentúra ( slabý marketing ). Niektoré si to,, zlyhanie" vzali po svojom a pripla to na opatrovateľskú nástenku , ktorá kričala pľuvancami, vulgarizmami a nadávkami najhrubšieho zrna na adresu ,, toho pána" .Smutné. Ja, osobne by som si netrúfala vziať takú prácu- jednoducho na ňu nemám. To neznamená, že je nezvládnuteľná. No odpusťte si urážky na človeka, ktorý nevie, čo činí. Je chorý, nie je vaším nepriateľom, je pacientom, ktorý len potrebuje ,, vyšší prístup". Dočkal sa. Po neúspešných trapasoch, tam nastúpila pani, ktorá pracuje v Rakúsku už 11 rokov . A viete, čo? Toho pána zvládla. Vydupala si svoje, hospitalizáciu, nasadenie nových liekov, disciplínu a ,,poznanie príčiny"... Pracuje tam stále a stále sa usmieva. Dala do ,,laty" pacienta i rodinu. Prax je prax. Poznala jednoducho všetky štádia Alzheimera... To je kvalita zo Slovenska.

Stále myslím na našich starkých a hryzie ma svedomie i ľútosť. Naši slovenskí dôchodcovia a ich možnosti- nemožností. Všetci opatrovatelia vám povedia ( bez rozmýšľania ) to isté - radšej by sa starali o našich, bez nejakého kontextu prejavov rasizmu, či iných otáznikov. Naši dedovia a babičky, ktorým často nemá kto podať pohár vody, tí ktorých mozole visia ako Damoklove meče nad našimi svedomiami...

Ľudom sa často šíria pletky o chladnom prístupe západu voči rodine. - Ja by som nikdy nezverila svoju matku do rúk nejakej cudzej ženskej... Vidieť, že sú iní ako my ! - a kopa všakovakých výrokov, snažiacich sa o duchaplnosť. Naši dôchodcovia žijú, čo žijú prežívajú na pokraji chudoby. Niet sa čím chváliť. Sú ,,príťažou" pre štátny rozpočet a štát je vláda, vo vláde politici a politikov volia občania, my sme občania a medzi nimi sú ľudia, to som aj ja... Ja, ty, on.... my všetci sme dopustili tú hanbu. Kompetentní možno zabúdajú, že liek na starobu zatiaľ nik nevymyslel a všetci do jedného sa ocitneme ,,v jednej posteli". Budeme potrebovať opateru.

Opatrujem rakúskych dôchodcov a som za to platená. Poskytujem služby, ktoré tak veľmi chýbajú u nás- doma. Nuž za ,, Pán boh zaplať" sa nenakŕmite...

Moja práca je krásna a zmenila pohľad na jeseň života. Starý človek je zrkadlom vašej budúcnosti, a ak sa jeho klbko života dokotúľalo až do požehnaného veku, zahrňme ho úctou...

Pred pár mesiacmi mi zomrela pacientka v náručí. Dotyk smrti ma vydesil, no i pokoril. Posledný stisk jej dlane bol vďakou, biľagom rozlúčky... Nebola sama...cítili sme to obidve...Život je krásny, no pominuteľný...ako pierko v prievane...je jedno kam Vás odveje, dôležité je znovu sa vrátiť... k sebe. Toto je moje poslanie a taká je práca opatrovateľky...Dotýkame sa anjelských služieb, ktoré Vám otvoria zmysly a vy pochopíte to čaro medzi nebom a zemou...                                                KONIEC

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?