Spoveď opatrovateľky... a slová Božie. 1. časť

Autor: Angelika Horňáková | 6.5.2014 o 10:08 | (upravené 6.5.2014 o 15:48) Karma článku: 14,65 | Prečítané:  3202x

Byť, či nebyť...opatrovateľkou ? To je otázka. Téma, o ktorej sa toho popísalo habadej, či už v odborných článkoch, štatistikách a príručkách. Fenomén ,,utláčaných, ťažko pracujúcich žien ", alebo v protiklade ,, žien, ktoré si ľahko prídu k peniazom" stále víri hladiny zvedavosti a typickej ľudskej vlastnosti- hľadanie senzácie... Tisíce žien sa dalo na cestu a každá má inú skúsenosť, iné vnímanie a motiváciu. Patrím k nim a toto je môj pohľad, svojský prístup a maličká misia s odkazom...Nie každý môže byť opatrovateľom.

Ako mladé dievča som mala pocit, že mi svet leží pri nohách. I ležal, obrovský a voňavý. Šliapala som po svojích omyloch s ľahkosťou vetra a neobzerala sa...

Ak by mi niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že budem opatrovateľkou, zrejme by som sa mu vysmiala. Môj smiech by bol hrdelný, zvonivý, rozmaznaný a samoľúby. Moji starí rodičia odišli skoro. Maminých som ani nepoznala a otcovi sa v nepísanej dohode zomknutosti, ruka v ruke, odobrali z tohto sveta v časoch mojej puberty. Najprv babka a o pár mesiacov i dedko. Patrili k sebe...

Náhlila som sa ďalej, v ústrety tajomnej budúcnosti. Hltala ten príval šialených zmien, ohýbala, uhýbala, sotva stačiac s dychom.

Manželstvo, deti, dom, starosti .... v užšom zmysle slova.

Revolúcia, politické zmeny, prezliekanie bankoviek, systému, otváranie, zatváranie, pretváranie, storočie i tisícročie, neustály posun hraníc...v širšom zmysle slova.

To všetko ma ošľahalo do podoby ženy, ktorá sa stala chameleónom. Dokážem už prežiť, zažiť i užiť si, hoci aj samú seba. Viem už slzy potláčať a neplytvať nimi, lebo nie sú zadarmo. Od neustáleho zatínania pästí mi na dlani vyrástla nová čiara života, bôľny šperk.

Keď prišla doba zaháňania ľudí do kútov, pozrela som na seba do zrkadla ( rituál v depresii) a zakričala : Nerev a vzchop sa ! - Tak som sa vyštverala z toho čierneho dna, zhlboka nadýchla a čakajúc na príležitosť...naskočila do toho ,, bláznivého vlaku ". Dva roky prázdnin na Úrade práce skončili. Urobila som si opatrovateľský kurz, lámala noci ,, brechajúcou" nemčinou a dočkala sa unaveného šťastia. Prisadlo si ku mne, sprvoti neochotne, no nakoniec sme sa dali dokopy a ťaháme to spolu už päť rokov...

Rakúsko je nádherná krajina, stvorená viac pre slová v umeleckom opise. Jeho ,,západ" bol môj prvý. Zbavil ma panenstva nescestovanej, nežne a okázale. Dovtedy som bola domased, nerátajúc zamknuté komnaty západu v časoch totality.

Mala som veľký strach i očakávania. Môj prvý turnus bol ťažký a bolestný. Odísť od detí, muža...z domova. Sebavedomie, ktoré som roky,, piplala" sa každým vzďaľujúcim kilometrom trúsilo a scvrkávalo. Svedomie ma hrýzlo ako oko na pančuche... Zvládnem to ? Aká bude babka? Poradia si tu doma, bezo mňa? Otázky a otázky. Aby som zahnala stres , prepadla som antidepresívam...kriku mojej MP4. To sú moje ,,tabletky" na nervy, hudba naozaj lieči . Pozn. autora ( slúchadlá a ich motanica je ďaším rozptýlením na ceste a hlavolamom )

Prvá cesta

Pravou nohou som vykročiť cez hranice nemohla, tak som symbolicky zatvorila oči, vnímajúc len hrmot kolies a jemné sácanie našich ,,domácich cestných záplat a vlnoviek". Odrazu ticho a pokoj. Otvorím oči, spolu s ústami, akoby som ja hlupaňa, čakala modrú trávu a červené nebo. Fascinovali ma veterné ,, vrtule" po oboch stranách a pocit dôležitosti. Tie ,,veterníky" sa stali mojou pomyselným razítkom v pase. Len čo ich uvidím, viem, že som o chvíľočku doma, na slovenskej pôde. Scenéria okolia mi bola blízka, akoby Slovensku z oka vypadla, až na jednu dôležitú výnimku. Mala som silný pocit, že nás čakali a poriadne upratali. Čistota, poriadok a cesta ako polevou zaliaty múčnik...Jednoducho, komfort.

 

Prvé dni u pacientky.... dnes mojej starkej.

Po dvanásťhodinovej ceste sme konečne dorazili do cieľa. S výčitkami som si trela boľavé nohy, ktoré mi kamsi odišli, lebo som si ich od stŕpnutia necítila ( cestovanie znášam dodnes zle).

Babka býva v domčeku pri Linzi a čakala ma uprostred noci s úsmevom, objatím i povzbudzujúcimi slovami, ktorým som vôbec nerozumela. Rakúšania majú dialekt hodný ,, skúmania". Tam vám je učebnicová nemčina ,, na prd". Hodená do vody, som sa začala učiť plávať...

Mala som, ale to svoje šťastíčko a na prvý krát sa mi ušiel dobrý krajec. Skvelá babka, rodina i prostredie. A môžte začať vo výučbe ako sa stať opatrovateľkou. V tom sa vám otvoria dvere do úplne iného levelu života. Spoznávate starobu, sprvoti so strachom a obavami. Do tej chvíle som žila prácou ,, odrobím a zarobím". Odrazu to chce viac. Viac pozornosti, viac empatie, viac času a spomaliť, zastaviť, prispôsobiť sa. Je to poslanie...

BOŽIE SLOVO

Prvé slovo, ktoré som sa naučila hneď i ,,zozadu" bolo LANGSAM. Teda pomaly.Obrovské slovo s dôležitým významom. Rýchlo žijete, konáte, jete ( aj nie, podľa času). Doma bol čas rýchly a hrozne skúpy. Musela som teda spomaliť a odrazu máte pocit, že zastal. Moje srdce, trochu vytrestané perikartitídou sa konečne prestalo náhliť a predo mnou sa otvorila ,, časová slučka". Kým sa babka naje, pomaly po lyžičkách ( stane sa stovka dopravných nehôd), kým ju oblečiem, nútiac Parkinsonom ohnuté kosti spolupracovať ( niekde vypukne štrajk) a kým ju okúpem ( zmenia sa prezidenti )

Druhé slovo bolo ,,mochten" - prosiť, želať, priať si. Nie chcieť ! Je to zdvorilostný a hlboko zakorenený výraz s úšľachtilým významom. Vsúvate ho do komunikácie, ktorá tak nadobúda charakter úcty. Nepovedia vám .. Ich will eine Kafe trinken. Chcem piť kávu...ale Ich mochte kafe trinken. Želala, priala by som si vypiť kávu...

Tretie slovo je Danken - ďakovať. Babka slovami vďaky teda nešetrí, mám ich celú zbierku. danke, danke, danke... ich účinok je neopísateľný a náramne chutí. Toho sa veru neprejete ,, vďaka za samozrejmosť."

Motivovaná vidinou,, dobrého zárobku" a ešte ,, lepšími prídavkami na deti" sa teda vyberiete do Rakúska, obrnená ,, falošnou profesionalitou". Čo iné ba ma prinútilo pobrať sa dobrovoľne ,,na panské"? Horlivo sa snažíte neprekročiť tú hranicu odstupu, dodržiavať stanovy príručiek, ktoré vám vtĺkali na kurze .

Dni sa menia na týždne a vy vnímate život navôkol zo zastávky, ktorú tu čas zabudol. Spoznávate svet staroby a jej pravidlá, spoznávate aj seba. Nie každý môže byť opatrovateľom.

- Všimla si si ? Ruže rozkvitli spolu s tulipánmi ! ? - povedala mi babka jedného dňa, krútiac nad tým ,,veľkým problémom" hlavou. Nuž zrejme i jar s jeseňou sotva stačia s ,,dychom" tohto Turbo života a tak sa len nakrátko blysnú, aby sa stali sekundantami zimy a leta v ich nekonečnom súboji o stále väčšie rekordy teplôt...Toto je fikcia, pravda len potvrdzuje, že sme lajdáci, ktorí ničia planétu i jej zákony...

Moc peňazí časom ustupuje čomusi, čo vo Vás zanechal boží úmysel, ustupuje ľudskosti, obetavosti a lásky. Mäkkla som každým dňom a odstup sa pomaly rozpadával ako venček z púpavy, otĺkaný žabicami v dravom potoku.

Alzheimer, Parkinson, demencia... a iné vážne trápenia stariny sa stali hodnými môjho štúdia i pozornosti. Začala som ,,smrdieť človečinou". Vankúšové slzy, patriace túžbe po blízkych a domove schli, aby sa zmenili na drobné úsmevy, ktoré si môžte dovoliť rozdávať.

,,Upratané Rakúsko " ma tak vcuclo do svojich osídiel a naučilo veciam dôležitejším ako je holá teória.

1. Za prácu - plácu - bez vytáčok a obťažovania slovami ,, teraz nemám".

2. Sociálne výhody - toť ,, otvorená huba moja" nad systémom, ktorý funguje. Podoba s našim je zanedbateľná, snáď len tá hora papierov, no rozdiel je v tom, že tu sa vám to behanie po úradoch vyplatí. Odvody , cestu, stravné, bonusy, ubytovanie, prídavky, PN... to všetko vám vyplatí štát + rodina. Nech sa páči! Čo viac by ste chceli? A predsa! Poniektorí reptajú. Chronickí ,, nadávači", nespokojní snáď aj s farbou vlastnej stolice si huby otvárajú, nadávajúc, hromžiac na ,,rakúskych vykorisťovateľov".

Frflanie, osočovanie a bitie sa do hrdej, Slovanskej hrude !

- Utierame zadky Rakúšanom!- tak nech platia. Toto nie sú odvážne výroky zanietených patriotov, je to nevďačnosť a zrejme vina pokazeného azimutu, ktorý treba nasmerovať viac na východ, či na seba.

3. Bezplatný kurz recyklácie

Rakúšania sú poriadkumilovní, Bio- stvorenia, ktorým normálne záleží na flóre, faune, vode i vzduchu. Z úcty k týmto živlom, požičaným od boha si dovolili hnevať sa za neporiadok. Až tu sa mi otvorili oči, a keď prichádzam domov, môj zrak kole ten ,,bordel", ktorý akiste naše krásy bolia. Babka ma naučila recyklovať, mať úctu voči prírode. No nie len tak pre srandu králikov, s vážnosťou a zodpovednosťou.

Žiadne čierne skládky za dedinou, mestom, absencia odpadkových košov, priekopy, kde si vietor otvára,, bazáre špiny". Čo z toho, že vám domov dovlečú smetné debny - žlté, zelené, modré ... a ktohovie aké, s návodom na použitie, ktorý sa poväčšine scvrkol do strohých viet - Čas a deň zberu.

,,Opičíme" sa a odklepneme nariadenia EÚ i spupní si ďalej hovieme v tom našom - Mimo mňa sa to netýka -.

Ruka by mi odpadla , dovoliť si zahodiť smetie ...

Odkedy pracujem v Rakúsku, značne som si prilepšila, nielen finančne, no hlavne som sa obohatila o statky nehmotné - skúsenosti, zodpovednosť, pokoru a ľudskosť .... pokračovanie nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?