skoro Bájka o zubárovi a levovi

Autor: Angelika Horňáková | 1.4.2014 o 15:14 | (upravené 1.4.2014 o 16:51) Karma článku: 7,67 | Prečítané:  482x

Najdrahšími praktikami mučenia, za ktoré si dokonca platíme tučným mešcom euráčov sú stomatologické výkony. Na mieste sa isto hodí poznámka autora :( okrem sadomasochistických praktík). Náš chrup reaguje značne precitlivelo na zubárske nástroje a to nehovorím o averzii voči zvukom vŕtačiek, pišťajúcich a kvíliacich, ktoré dokážu vydesiť i samotný jazyk. Ten sa obvykle začne správať ako slintajúci slimák a snaží zaliezť do vpravo a vľavo točitých ústnych zákrut, odkiaľ je však nemilosrdne vyštvaný latexovými prstami a pripnutý o dolnú peru. Aby sa neutopil, či nebodaj nezakliesnil v krku, poslušne nasleduje pokyny, trpiac malý, klokotavý vysávač slín. Šoková terapia môže začať ! Výkony zubárov sa neustále prezliekajú, rovnako ako móda vládnych systémov. Ostávajú len retro- pocity strachu a tlaku na brušné steny...

Pán Ondrejov je zubárom už 30 rokov. Zamýšľam sa nad absurdnosťou mojej mysle, ktorá ma bojkotuje otázkami: Koľko zubov stihol za tie roky vytrhnúť ? Možno by sa z nich dal postaviť malý domček na záhrade, ktorý by sa svojou originalitou isto zapísal do niektorých rubrík v Nathional Geographic, alebo minimálne by exceloval zápisom do Guinessovej knihy rekordov. Domček zo skloviny ! Prípadné kazy by stavbe dodali ten správny patinový štýl a Vintage vzhľad, ktorý je dnes In!

Doktor Ondrejov pracuje ako zubár na obvode, v jednej veľkej obci, ktorú i prst hravo nájde na mape. Ambulancia sídli v miestnom kaštieli, spolu s inými, obkolesená prastarým lesoparkom, ktorý sa chváli i vzácnymi drevinami, zabudnutými v čase. Z druhej strany susedí s farmou, ktorá vysiela po celé dni i bez aktivačných poplatkov zvieracie šlágre. Pán Ondrejov zubárči v miestnych ústach už štvrťstoročie a stal sa takmer trojgeneračným zubárom, čo ho oprávňuje na maličký zápis, teda aspoň lístok na stromy rodokmeňov tunajších rodín. Do práce dochádza z blízkeho mesta, ktoré sa ho drží za tú pomyselnú pupočnú šnúru a nechce pustiť. Zmeny v systéme sa uplatnili i v jeho praxi. Ceny výkonov stúpali rýchlejšie ako tlak tetky Kuliakovej, keď si sadala do kresla. No buď sa prispôsobíš, alebo ťa večne hladná prasnica poisťovní zhltne ako vitamínovú pilulku.

Pán Ondrejov poznal ľudí, ich príbehy života, ktoré mu pacienti vešali na hlavu, hoci i v zlej artikulácii a s logopedickým postihom. Patril predsa k nim. A kto už, prosím vás pozná tie hašterivé a klebetné jazyky lepšie ako zubár ? Možno ešte farár, no ten je v nevýhode, lebo na priznanie sa hriechov nepoužíva také účinné donucovacie prostriedky, akými disponuje zubár.

Večne uponáhľaní dedinčania, bojujúci s nepochopením voči výrazu : Objednať sa, tak zamestnávali zubára, čím mu vlastne pomáhali neprepadnúť nudnému stereotypu.

- Bolí me zub ! -vtrhne do ordinácie Karči, s hubou spuchnutou a boľavou. To utrpenie si z jeho tváre vymodelovalo tekvicu, hodiacu sa na jesennú výzdobu. Sestra Evička rezignovane vzdychne, keď pozrie na hodiny, ktorých ručičky sa zmenia na príbor, naznačujúc jej čas obeda. Toto bude nadlho. Dnešok im nedal vydýchnuť, sotva si stihla odbehnúť na toaletu. Nuž akútny stav, je akútny stav. Pán Karol si ale vyžaduje i vyhlásenie II. stupňa Richterovej stupnice, lebo po poslednej injekcii sa tento stodvadsať kilový chlap zložil k zemi, ako zrolovaný koberec. Jeho pád si vyžiadal škody na majetku, škrabanec na Evkinom zápästí a kusanec na doktorovom predlaktí. Síce Karolove odškodné, vo forme domácich vajec nepokrylo traumatický zážitok toho okamihu, ale keďže nezabilo, posilnilo doktorovu výdrž a chuť nezdupkať do predčasného dôchodku. Zákrok trval hodinu a kým skončili, s bilanciou desiatok ošetrených, bolo popoludnie. Cez otvorené okná sa plazil lahodivý zvuk prírody, s prílohou ozveny kostolného zvona. Sestrička sa venovala sanitačným rituálom a zubár upratoval v kartotékových záznamoch, ťukajúc po klávesnici unavenými prstami. Ešte hodinu a padla. Čas, ktorý miluje každý. Chvíľa, o ktorú by sme sa i pobili. Prievan si prezeral stránky bulvárneho časopisu a voňal pokosenou trávou.

Pán Ondrejov ukončil svoj dnešok elektronickou bodkou, sňal si okuliare, ktorých rám pooral pokožku brázdami a dvihol hlavu, aby mohol nasať z obločného medzipriestoru plným dúškom očí, nosa i uší...

A "mirnix- dirnix" vidí v otvorenom obloku leva ! Dve obrovské laby, opreté o parapetu, podopierali hlavisko so strapatou hrivou. Tie divoké zlatavé zreničky zvedavo tancujú po ambulancii, a aby  tej absurdnosti pridal naviac, obrovská papuľa roztvorila svoju hrozivú obruč nažltlých tesákov a zívla...

Pán Ondrejov bez náznaku prvotného šoku ( k prirovnaniu - privriete si palce do dverí, ale pár sekúnd trvá cesta od mozgu k nervovým bunkám, aby prijali informáciu, že má bolieť ! Páliť! Šokovať! Kričať ! ) Zvesil hlavu k zemi, pošúchal zradné oči, štípol na stehne a líci, nasadil si okuliare a znovu sa pozrel do okna. Bol tam ! Velikánska cica, ktorú buď jeho unavený mozog prijal ako správu prítomnosti leva, alebo je to skutočnosť a on sa stal obeťou skrytej kamery.

Však reaguj !- zakričalo jeho rozhádzané vnútro. Prudko sa postavil a pozrel levovi do očí. Ten sa tváril ako opilec, čakajúci za barovým pultom. Postavený na zadné laby, opierajúc sa prednými o parapet, zvedavo natriasajúc papuľu, mrmlajúc si mľaskajúcim jazykom. Len si tak obzeral ambulanciu a zubár so zdesením a šokom, ktoré sa konečne začali šíriť nervovými bunkami, otvoril ústa, pozrel na sestričku, čistiacu kreslo a náhle mutujúcim hlasom zvolal : Evka....... vidíte, to čo ja ? Povedzte, že blúznim ! - jeho ukazovák sa triasol ako huspenina a navigačne obrátil pozornosť k obloku.

- Aha ho ! Aký pacient !- zvolala sestrička s úsmevom - To je predsa Riki !- smiala sa a doktor v tom momente skonštatoval, že musí svojej zamestnankyni dopriať v čo najkratšom čase dovolenku.

- Keď...veď..to...to..je - koktal doktor - To je lev, preboha !!! - zrúkol a skrčil za stolom, očakávajúc, že ten dravec, čo nevidieť zaútočí. Zmocňovala sa ho hystéria, akou ho zväčša počastovali pacienti.

- Bože..aká hlúpa smrť .. - pomyslel si tragicky.

V tom, nečakaná rana ! Lev zamravčal po tom, čo ho po hlave tresla prútená metla. - Riki...ty somár ! Zasa si ušiel...a hybaj domov, otca ti naháňam ! - lev sa učupil k zemi, bojazlivo ako ustrašený zajac, brániac sa úskokmi pred metlou tetky Hovanovej, ktorá mu prášila ten cudzokrajný kožuch, čo sa do neho zmestilo !

- Á...pán doktor..tá korunka drží ! Zlaté ruky máte! Prepáčte...zas ušiel... Evička- zakývala ešte sestričke - zajtra ti prinesiem ten recept!

Toť, hotovo ! "PUNKTUM"! A ešte- basta! Normálna záležitosť...

Evička s doktorom stáli pri obloku, každý s inými pocitmi. Ona sa smiala až k slzám a doktor tam stál, vytesaný do podoby tvrdej kukurice v kúte , sledujúc kráľa zvierat, ktorý sa pokorne obtieral o gumáky tetky Hovanovej, zatiaľ čo ho ona tou metlou sácala ako husi na pašu...

- To ste nevedeli ?- ozvala sa Evka, štikútajúc od smiechu.- Tí Hovanovci predsa, čo majú tú farmu, chovajú toho leva od malička. On, Jano Hovan je veterinár a vždy si adoptujú nejaké zvieratko..jáj, čo všetko už oni mali doma.. A keď to vyrastie, tak ho vrátia...No Riki..to je dobrák od kosti. Škoda, že už na druhý mesiac ide preč. Pamätám si ho od malička....a mlela, mlela, veď s nimi žila tuto na dedine, jasné že o všetkom vedela.

- Veď nás mohol zožrať, roztrhať ! - precitol konečne zubár" rozumným" argumentom. A počas jeho rozčuľovania sa Evka v kľude obliekla a vo dverách usmiala :- Ťažký deň, čo, pán doktor ? Rikiho sa nemusíte báť, on je ešte mladý a hlúpučký...celá dedina ho zbožňuje, je to náš maskot . Okrem toho, nehnevajte sa, pán doktor, ale vy by ste mu určite nechutili - premerala si ho vyčítavo so šibalstvom v očiach. Očividne sa na ňom bavila. - Z vás by toho veľa nemal, ste z toho svojho vegetariánstva samá kosť a koža! Zuby by si vylámal ! - žmurkla a odišla, zadúšajúc sa smiechom.

No, ako sa zdá, pán doktor podcenil pletky, ktoré mu denne vešali na uši jeho pacienti. O Rikiovi počul, ale ani vo sne mu nenapadlo, že ľudia vravia o levovi ! A tí dedinčania toho navravia, nafúknu do 3D rozmerov každú blbosť. Tentokrát mu hodili skutočnosť ,a on mysliac si, že je už starý kapor v rybníku, nechytil sa na háčik. Škoda.

Napadlo ho, že je už asi starý na takéto extrémy. Čo si už dnes tí ľudkovia neprivlečú domov, tak nad tým ešte dlho krútil hlavou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?